Názory Američanov a Rusov sa rôznia.
ŽENEVA, TEL AVIV. Dohoda medzi Spojenými štátmi a Ruskom o sýrskych chemických zbraniach oddialila vojenský zásah proti Asadovmu režimu.
Plán zo Ženevy, ak vyjde, by mohol znamenať, že do polovice budúceho roka nebude Damask vlastniť žiadne chemické zbrane. Hlavní hráči sú opatrní optimisti, sýrska opozícia ich považuje za naivných.
Kritici dohody hovoria, že má veľa slabých miest. Nevie sa, či Asad bude spolupracovať, ako sa od neho očakáva, a nie je ani celkom jasné, aké sankcie mu hrozia za nedodržiavanie dohody a jej časového rámca. Lebo to, čo hovorili o tejto téme americký minister zahraničia John Kerry a jeho ruský partner Sergej Lavrov, nebolo to isté.
Kerry povedal, že sýrske odmietanie splniť požiadavky medzinárodného spoločenstva by naplnilo podstatu kapitoly sedem Charty OSN, čo nevylučuje ani použitie vojenskej sily.
Lavrov oponoval, že to nie je taký automatický postup. Rusko v tandeme s Čínou už v minulosti potopilo tri rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré chceli sankcionovať Damask.
Čas do týždňa
Teraz sa všetci sústreďujú skôr na to, že sýrska vláda, ktorá vysielala pozitívne signály, bude spolupracovať. Do týždňa má oznámiť, kde všade skladuje a koľko má chemických zbraní.
Do novembra má umožniť, aby zbrojní inšpektori OSN mohli vykonávať svoju prácu (identifikovať produkty a objekty, ktoré by mali byť zničené alebo vyradené z prevádzky) a do polovice budúceho roka ich má zničiť alebo dostať z krajiny.
Dohoda medzi Lavrovom a Kerrym sa podľa analytikov zrodila pomerne rýchlo na to, že obe strany majú diametrálne odlišné názory na riešenie sýrskej krízy. Spojil ich len spoločný záujem na tom, aby sa na Blízkom východe nezačalo zahrávať s chemickými zbraňami.
Možnosti ďalšej kooperácie medzi Rusmi a Američanmi a vážnosť ich dohody v Sýrii preveria už najbližšie dni.
Asad predloží zoznam objektov spojených s chemickými zbraňami, na ktorom by podľa amerických odhadov malo byť asi 45 položiek, kým Rusi si podľa informácií AP myslia, že menej. Spory o to, čo Asad (ne)priznal, majú potenciál ohroziť celú dohodu.
Vojna ide ďalej
Sú však aj diplomati, ktorí hovoria, že dohoda by mohla otvoriť aj cestu ku komplexnejšiemu riešeniu situácie v Sýrii.
Všeobecne prevláda skepsa. Pre Američanov je nepredstaviteľné, aby v sýrskej budúcnosti figuroval Asad, Rusi za ním stoja. V hre je tiež viac hráčov a Moskva či Washington nemajú na všetkých priamy vplyv.
Sýrska občianska vojna a ďalšie vojny, pre ktoré je konflikt v Sýrii len zástupný, naďalej pokračujú. Len sa možno podarí eliminovať jednu veľkú hrozbu. Otázkou je, či je to dosť.
Rebeli: Asad sa vyhne trestu
Povstalci bojujúci proti sýrskemu prezidentovi sú proti dohode. Dá mu vraj čas, aby potlačil vzburu, a vyhne sa trestu za zločiny.
DAMASK, TEL AVIV. Generálny tajomník OSN Pan Ki- mun už predtým obvinil sýrskeho prezidenta Bašara Asada z vojnových zločinov, za ktoré by mal aj pykať.
Sýria je v stave humanitárnej katastrofy, dva milióny jej obyvateľov sú mimo vlasti, milión mimo domovov v Sýrii a počet obetí presiahol 100-tisíc.
Vyhne sa trestu
V niektorých Sýrčanoch po víkendovej dohode medzi Rusmi a Američanmi vzrástlo podozrenie, že Asad za svoje zločiny nikdy pred spravodlivosť postavený nebude. Sýrska opozícia, ktorej niektoré frakcie tiež mali spáchať vojnové zločiny, tvrdí, že dohoda je zásahom proti povstaniu. A len umožní Asadovi získať čas na jeho potlačenie.
Opozícia je tiež presvedčená, že prezident nebude postupovať čestne v otázke chemických zbraní. Objavili sa tiež informácie, že Asad už zbrane presunul k svojim spojencom mimo Sýrie.
Dohoda zo Ženevy zažehnala hrozbu amerického útoku na Sýriu, ale len ťažko vyvolá nejaké zmeny na sýrskom fronte. Civilisti zostanú uväznení medzi vládnymi jednotkami a rebelmi, budú pokračovať boje konvenčnými zbraňami aj nekonvenčné metódy vedenia vojny, ku ktorým sa uchyľujú Asadove milície aj islamisti.
Zverstvá budú pokračovať
Tie zahŕňajú popravy, znásilnenia, odopieranie lekárskej starostlivosti, nezákonné väznenia (aj mladistvých), vyháňanie z domovov, evidentne etnicky a nábožensky motivované útoky a trestné výpravy voči obyvateľstvu, ktoré či už fakticky, alebo údajne sympatizuje s jednou stranou konfliktu.
Mirek Tóda
