Zápas Šloufa a zemanovcov nie je nič než nechutnou personálnou bitkou, v ktorej nie je na žiadnej strane dobro ani zlo, ale len bezohľadnosť a túžba po moci.
V osemdesiatych rokoch bol spoľahlivým súdruhom a v deväťdesiatych rokoch sa stal úspešným kapitalistom.
A berme ako svojím spôsobom smutnú vizitku českej transformácie, že tento kariérista bez škrupúľ je ešte v roku 2013 jedným z hlavných hráčov v predvolebnej kampani.
Milošovi Zemanovi väčšinu jeho kariéry slúžil, a zároveň ho využíval. Bol to ten príklad nemorálnej symbiózy vplyvného politika a „muža na špinavú prácu“, ktorý sa neskôr o mnoho menej úspešne pokúsili zreplikovať napríklad Topolánek a Dalík.
Nebyť Šloufa, Zeman by sa pravdepodobne do politiky po neúspešnej kandidatúre za prezidenta v roku 2003 nevrátil, ako sľuboval, a nikdy by sa hlavou štátu nestal.
Môžeme len špekulovať, prečo sa nakoniec obaja muži rozišli. Zeman má s Klausom spoločné to, že je k svojim spojencom značne lojálny. Určite nešlo len o to, že mu večné spájanie s bývalým komunistom kazí povesť v médiách a voličoch, pretože tak to bolo už od deväťdesiatych rokov a Zemanovi to nikdy neprekážalo.
Časopis Týden opisuje rozkmotrenie Zemana ako dôsledok boja o moc vo vedení Zemanovej strany SPOZ, čo je celkom možné.
Šlouf však minulý týždeň ukázal, že sa nevyplatí ho podceňovať alebo dokonca odpisovať. V strane, ktorú sám založil a ktorá ho potom odkopla, sa nechal zvoliť za pražského volebného lídra.
Z kandidátky bol tak síce samotným vedením strany vyškrtnutý, ale jeho pozícia zostáva silná. Môže pokojne vyvolať vnútrostranícky rozkol, v ktorého dôsledku by sa zemanovci – so svojimi chabými výsledkami v predvolebných prieskumoch – vôbec nemuseli do snemovne dostať.
Paradoxne si Šlouf svojím posledným ťahom získal sympatie viacerých ľudí, ktorí mu v boji so Zemanom a jeho novými prisluhovačmi držia palce. Šlouf je v tomto podaní verným služobníkom, odkopnutým nevďačným vládcom.
Je to pomýlené a naivné, zápas Šloufa a zemanovcov nie je nič než nechutnou personálnou bitkou, v ktorej nie je na žiadnej strane dobro ani zlo, ale len bezohľadnosť a túžba po moci.
