Kožušinová čapica narazená do čela, umelé vlasy a fúzy pomáhali agentom východonemeckej tajnej služby Stasi stratiť sa v dave. Neznáme fotografie z archívov obávanej organizácie vychádzajú knižne.
Po páde Berlínskeho múru východonemecká tajná služba Stasi skartovala tisícky dokumentov, ktoré naplnili 15-tisíc vriec. Snímky, na ktorých vyzerá obávaná organizácia ako združenie klaunov, medzi ne nepatrili. Ukážkoví agenti na nich predvádzajú falošné fúzy, parochne, slnečné okuliare a ľahko rozpoznateľné maskovania.
Donedávna neznáme zábery zo školení tajných agentov z čias studenej vojny názorne ukazujú, ako sa najlepšie stratiť v dave. S nápadnou kožušinovou čapicou a slnečnými okuliarmi či v štýle západného turistu s fotoaparátom okolo krku.
Fotograf Simon Menner sa dva roky hrabal v archívoch tajnej služby Stasi pre svoju novú knihu Prísne tajné: Fotografie z archívu Stasi, ktorá vyjde na jeseň.
Agenti si na nich, zdá sa, v nudnej pracovnej rutine našli čas aj na zábavu. Na jednej zo snímok jeden z nich pasuje druhého za rytiera oddelenia odpočúvania. Dostáva akýsi rád telefónu. Agent prezlečený za rozprávkového medveďa na športovom podujatí berie do náručia dieťa. Tajný fotografuje sám seba vo výťahu či v spätnom zrkadle. Muž s výzorom úradníka nacvičuje boj zblízka.
Prezliekli sa za obete
Agenti, ktorí ničili život svojim spoluobčanom, sú po vyše polstoročí od vzniku Stasi na mnohých z týchto záberov na smiech. No je to smiech, ktorý mrazí.
Zvlášť pri fotografiách z narodeninovej párty šéfa jedného z oddelení služby, kde sa agenti prezliekli za svoje sledované a odpočúvané obete a dobre sa na tom zabávajú. Biskup číta narodeninový príhovor, športovci, balerína, profesor a mierový aktivista sa usmievajú v pozadí. Firemný večierok ako každý iný.
Menner zverejnil aj zábery z prehľadávaných bytov. Tajní si ich fotografovali Polaroidom, aby dokázali všetko vrátiť na svoje miesto a ich obete si nič nevšimli.
Popritom sa im podarilo aj pár takmer umeleckých záberov – rozhádzaná posteľ či domáce zvieratká. Nezabudli si odfotiť ani konzervy či detské autíčka, ale ani plagáty západných hudobných skupín na stenách tínedžerov.
V knihe sa nájdu v rámci záberov zo sledovacích akcií aj neznámi okoloidúci. Pri sledovaní poštovej schránky zostali v archíve všetci, čo sa k nej priblížili, vrátane nevinne pôsobiacej babičky.
Vlastných sledovali najviac
Predpokladá sa, že na jedného agenta Stasi na plný úväzok pripadalo len 166 Nemcov a každý siedmy východný Nemec bol informantom služby. V umení sledovať svojich spoluobčanov a donášať na nich zašli v tejto tajnej službe zrejme najďalej na svete. Do svojho zániku v roku 1989 zamestnávala takmer 300-tisíc ľudí.
Stasi je v Nemecku stále živá téma. O prístup k jej archívom už požiadalo viac než 70-tisíc ľudí a skartované dokumenty dávajú v špeciálnej agentúre už takmer 20 rokov dohromady. Bývalý šéf komisie dokumentujúcej zločiny Stasi Joachim Gauck sa stal vlani nemeckým prezidentom. Príbeh vpádu Stasi do súkromia obyčajných ľudí priniesol nemeckému filmu Životy tých druhých v roku 2007 Oscara.
Neznámych fotila aj ŠtB
Fotografie zo sledovacích akcií komunistickej tajnej služby vyšli knižne aj u našich susedov. Kniha Praha objektívom tajnej polície ukázala snímky známych aj neznámych ľudí. Zaujímaví pre agentov ŠtB boli nielen disidenti či významné osobnosti, ale aj filozofi, vedci či spisovatelia.
Ústav pre štúdium totalitných režimov v spolupráci s Archívom bezpečnostných zložiek knihu vydal v roku 2009 a dostala sa aj na výstavu do Bruselu v rámci českého predsedníctva Európskej únie. V množstve záznamov sa ŠtB so Stasi nemôže porovnávať. Kým východonemecká služba mala v archíve vyše milióna snímok a diapozitívov, v archíve ŠtB ich boli len tisícky.
CIA zverejnila špiónske hračky
V prípade sovietskej KGB zverejnenie podobných fotografií v dohľadnej budúcnosti nehrozí. Jej archívy nie sú prístupné.
Americká tajná služba CIA zvolila opačnú stratégiu. Vytiahla atraktívne fotky z obdobia studenej vojny sama – špiónske hračky.
Napríklad strieborný dolár, ktorý slúžil ako skrýša pre tajné správy alebo zrkadielko mejkapu, ktoré pod správnym uhlom zobrazilo šifru, či malý fotoaparát, ktorý pripevnili na letiaceho holuba. Nie práve typicky pre tajnú službu si zriadila konto na portáloch videí a fotografií YouTube a Flickr.
Parochne sú stále in
Aj keď sú dnes tajné služby oveľa technicky vyspelejšie než za čias studenej vojny, parochne a slnečné okuliare z nich zrejme dodnes nezmizli.
V máji tohto roku oznámila ruská štátna tlačová agentúra Interfax, že v Moskve chytili amerického agenta Ryana Fogla v tej istej blond parochni ako iného agenta USA z čias studenej vojny. Mal pri sebe vraj slnečné okuliare, ďalšiu parochňu, kompas i mapu Moskvy.
Mnohé americké médiá to označili za ruské divadielko – načo by bolo americkému agentovi také zastarané vybavenie? No niektorí bývalí agenti hovoria, že podobné parochne a obyčajné maskovanie sa v CIA stále používajú.
„Niekedy jednoduché maskovanie funguje veľmi dobre, ak sa s niekým stretávate v noci a nechcete, aby vás náhodný okoloidúci spoznal,“ povedal bývalý operačný dôstojník CIA a riaditeľ Múzea špionáže vo Washingtone Peter Earnest pre liberálny americký magazín New Republic.
Ani mapa a kompas nemusia byť v konkurencii inteligentných počítačov a telefónov v dnešnej dobe stratené. Stačí, že sa do nich na rozdiel od technologických hračiek nik nemôže nabúrať. A nemôžu sa ani vybiť či pokaziť.
