BERLÍN, BRATISLAVA. Zelení ten návrh presadzujú dlho. Po septembrových voľbách by chceli v kantínach a v školských jedálňach zaviesť jeden deň v týždni povinný vegetariánsky deň.
„Je to výborná príležitosť vyskúšať, že sa môžeme stravovať aj bez mäsa,“ povedala médiám šéfka frakcie Zelených v Bundestagu Renate Künastová.
Reakcia kancelárky Angely Merkelovej bola neobvykle rázna. „Ak chce strana hovoriť ľuďom, kedy majú jesť mäso, tak u nás nepochodí,“ povedala Merkelová na predvolebnom zhromaždení.
Jej spolustraníci dokonca pripomenuli, že naposledy to boli nacisti, ktorí ľuďom prikazovali, aby jeden deň v týždni jedli slávny Eintopf (hustá polievka). Nie je to prvý návrh, s ktorým si Zelení nezískali ľudí.
Dva rekordy
Prieskum
CDU/CSU: 39 percent
SPD: 25 percent
Ľavica: 10 percent
Zelení: 9 percent
liberáli (FDP): 6 percent
V septembrovom prieskume v roku 2010 sa pritom tradične menšia z nemeckých politických strán Zelení rekordne dotiahla na dve veľké.
To mali Zelení 24 percent, čo bol rovnaký zisk, ako mala sociálna demokracia (SPD), a strácali len 4 percentá na najsilnejších kresťanských demokratov kancelárky Merkelovej.
Zelení boli dlho v kurze po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima. Tá prinútila nemeckú vládu zmeniť postoj k jadrovým elektrárňam a podľa plánov Zelených súhlasila s ich definitívnym odstavením.
Tohtoročný septembrový prieskum znamená pre Zelených rekordný pád. Prvý raz od mája 2009 klesol počet ich prívržencov na jednociferné číslo. Podľa inštitútu Forsa majú 9 percent.
Voličov strašia dane
Politici zo strany hovoria, že ich o voličov pripravili plány zvýšiť dane pre bohatých – daň z príjmov na 45 až 49 percent a daň z majetku nad milión eur.
„Veľa ľudí si myslí, že sa ich to týka. Potom je to určite náš komunikačný problém, ak si myslia, že patria k horným siedmim percentám,“ povedal pre Spiegel online Tarek Al-Wair zo strany.
Koalícia konzervatívcov (CDU/CSU) a Zelených by pritom mohla byť reálna. Obe strany sú si v programoch bližšie, ako by sa zdalo pri prestrelke o vegetariánskom dni.
Okrem jadrovej energie strany hlasovali spolu za záchranné balíky pre južnú Európu, obe sú proti plošnému zavedeniu minimálnej mzdy.
Väčšina voličov Zelených by radšej chcela za kancelárku Merkekovú než kandidáta SPD Peera Steinbrücka a voliči CDU/CSU by radšej krúžkovali Zelených ako SPD.
Z menších strán sa nedarí ani Zeleným, ani liberálom (FDP), ktorí majú len 6 percent. Posilňuje sa iba postkomunistická Ľavica, tá predbehla Zelených a dostala sa na 10 percent.
Prípadná koalícia Ľavice, SPD a Zelených však stráca na favorizované spojenie CDU/CSU a FDP jedno percento.
