SANTIAGO, BRATISLAVA. Na začiatku 70. rokov minulého storočia bolo Čile vo veľmi zlom stave.
Vládol komunistický prezident Salvador Allende, krajina bola rozdelená na dva ideologické tábory. Podľa mnohých bola na pokraji občianskej vojny.
A potom bolo ešte horšie
Krachujúcu ekonomiku ešte viac poškodzovali štrajky šoférov nákladných áut, ktoré brzdili ťažbu surovín. Pravicové skupiny útočili na dopravné a elektrické spojenia.
V roku 1971 vyšli zas do ulíc ženy a spustili svoj „panvicový protest“. Nevedeli sa totiž dostať ani k základným potravinám.
„A v rokoch 1972 a 1973 sa situácia ešte zhoršila,“ cituje BBC historika Adolfa Ibáňeza. V tejto situácii sa k moci dostal šéf armády Augusto Pinochet.
Do funkcie ho koncom augusta 1973 vymenoval Allende, už 11. septembra spustil Pinochet prevrat. Jeho vojaci obkľúčili prezidentský palác a keď sa Allende odmietol vzdať, začali ho bombardovať.
Prezident nakoniec spáchal samovraždu a v Čile sa začala 17 rokov trvajúca pravicová diktatúra.
Pinochet, ktorý sa pri moci držal aj vďaka americkej podpore, začal odstraňovať svojich ľavicových odporcov. Počas svojho vládnutia dal zabiť asi tritisíc ľudí, telá mnohých z nich sa nikdy nenašli, asi 40-tisíc nechal mučiť.
Aj vďaka amnestii z roku 1978, ktorá zakazuje stíhanie za dovtedajšie zločiny v mene novej diktatúry, za toto vraždenie odsúdili len 262 ľudí.
Má aj vlastné múzeum
Pinochet strávil posledné roky svojho života v domácom väzení, kam sa dostal za porušovanie ľudských práv. Zomrel v roku 2006 vo veku 91 rokov.
„Čilské úrady sa musia vyrovnať s dedičstvom vážnych a veľmi rozšírených zločinov minulosti, okamžite zrušiť platnosť amnestie, ktorá je fackou tisícom obetí Pinochetovho režimu a ich rodinám,“ uviedla vo vyhlásení Ana Piquerová, riaditeľka čilskej pobočky Amnesty International.
Za podporu režimu sa nedávno ospravedlnilo aspoň čilské súdnictvo.
Kým Pinochet má vo väčšine sveta imidž krutého diktátora, Čile je štyri desaťročia po začiatku jeho vlády v otázke jeho dedičstva rozdelené.
Pre jedných je mužom, ktorý zvrhol demokraticky zvoleného prezidenta a zaviedol fašistickú diktatúru, pre ďalších zas záchrancom krajiny pred komunizmom. Len vďaka nemu sa podľa nich z Čile nestala ďalšia Kuba.
Ľavicová história Čile
Pinochet sprivatizoval podniky znárodnené za Allendeho, zaviedol s pomocou amerických liberálnych ekonómov pravicové reformy, ktoré krajine pomohli k ďalšiemu rozvoju. Preto má k nemu čilská pravica zhovievavejší postoj.
V Santiagu stojí múzeum, ktoré oslavuje jeho éru, súčasný prezident Sebastian Piňera tvrdí, že prevrat bol nevyhnutným dôsledkom Allendeho vlády.
„Armáda ma vtedy zachránila pred životom v marxistickej diktatúre. Pinochet zachránil životy celej generácie,“ povedal tento mesiac v čilskej štátnej televízii pravicový kongresman Ivan Moreira.
Moreira hovorí, že Pinochet má len zlý imidž. „Ako dlho budeme akceptovať to, že našu históriu píšu ľavicovým perom?“ cituje ho BBC.
Za zlú považuje podľa nedávneho prieskumu Pinochetovu éru 55 percent Čiľanov. Asi tretina si myslí, že mala svoje pozitíva aj negatíva.
Spôsob, akým je čilská spoločnosť rozdelená, ukazujú aj nadchádzajúce jesenné prezidentské voľby. Proti sebe pôjdu ľavičiarka Michelle Bacheletová, ktorej otca v 70. rokoch umučili, lebo sa ako generál odmietol podriadiť Pinochetovi, a Evelyn Matheiová.
Jej otca zas chcú súdiť, lebo velil väznici, kde Bachelet zomrel. Obaja generáli boli pred prevratom susedmi a dobrými priateľmi.
Demonštrácie pri príležitosti prevratu prerástli v noci do násilností. Demonštranti hádzali do policajtov kamene, zápalné fľaše a podpaľovali barikády.
Polícia zatkla najmenej trinásť ľudí, zranenia utrpel jeden policajt.
Ľavica bojovala proti Pinochetovi maľbami
Maliari podporujúci Allendeho museli ujsť alebo ich mučili.
SANTIAGO, BRATISLAVA. Pestrofarebné maľby na stene a na nich baníci alebo história robotníckeho hnutia. Takéto diela, ktoré v súčasnosti zdobia mnohé múry v čilskom Santiagu, ale aj inde vo svete, boli počas vládnutia Augusta Pinocheta symbolom odporu.
Tvorili ich totiž ľudia z ľavicovej Brigády Ramony Parraovej. Najprv pomohli k moci komunistovi Salvadorovi Allendemu, za Pinocheta viacerých z nich mučili alebo prinútili odísť do exilu. Napriek tomu neprestali maľovať, aj keď už jednoduchšie obrazy.
„Bolo nemožné pomaľovať veľké múry, preto sme kreslili len R ako odpor (resistencia), kruh ako znak jednoty a hviezdu ako symbol našej brigády,“ cituje BBC Juana Tralmu, zakladateľa brigády.
Z ilegality vyšli až po páde Pinocheta, hlasy komunistov volajúce po ozbrojenom odpore odmietli.
„Bola to brutálna diktatúra. Ak by sme sa jej postavili, skončilo by sa to masakrom. Poslali by sme naše deti so štetcami bojovať proti mužom so samopalmi,“ zdôvodnil Tralma.
Matúš Krčmárik
