PEKING, BRATISLAVA. Oficiálne mal slúžiť na potrestanie malých kriminálnikov, ako sú zlodeji alebo prostitútky. Osvedčil sa najmä v čase, keď Mao Cetung zavádzal po občianskej vojne poriadok. Nielen proti kriminálnikom, bez súdu končili za bránami tábora na niekoľko rokov aj odporcovia režimu alebo bežní ľudia, ktorí si dovolili nesúhlasiť.
Systém pracovných táborov sa však už nehodí do imidžu modernej Číny, ktorý sa snaží vytvárať aj nová administratíva prezidenta Si Ťinpchinga. Ten aj preto krátko po nástupe do funkcie sľúbil, že systém zruší.
Prvým väčším mestom, ktoré sa na to podujalo, je 13miliónový Kuangčou. Mesto prestalo ľudí do táborov posielať už v marci, do konca roka by si malo svoje tresty odslúžiť aj posledných sto väzňov.
„Mnoho prepustených z pracovných táborov sa má potom vrátiť domov, k rodine a do práce, keďže im niekoľko rokov obmedzovali osobnú slobodu,“ zdôvodnil krok pre štátny denník China Daily Ju Mingjong zo súdu v Kuangčou.
Aj keď čínski politici hovoria o zrušení táborov už dlhšie, žiadna oficiálna koncepcia zatiaľ nevznikla. Reformy zavádzajú skôr lokálne samosprávy. Napríklad provincia Jünnan obmedzila prehrešky, za ktoré ľudí posiela do táborov. V provincii Chunan zas odškodnili matku, ktorá sa dostala do tábora po tom, ako protestovala proti nízkemu trestu za znásilnenie jej dcéry.
