Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
CANBERRA, BRATISLAVA. Počas školy boxoval, vyštudoval na Oxforde, v mladosti sa chcel stať kňazom, pracoval ako novinár. V roku 1994 vstúpil medzi austrálskych konzervatívcov a cez víkend im vyhral voľby. Po šiestich rokoch vládnutia labouristov sa premiérom stane Tony Abbott.
Jeho koalícia získala 88 miest v 150-člennom parlamente. „Vyhlasujem, že Austrália má nový manažment a stane sa otvorenou pre biznis,“ vyhlásil podľa BBC vo víťaznom prejave.
Nie je labourista
Sľubuje, že prioritou pre neho bude zrušenie dane na emisie skleníkových plynov a obmedzenie prílevu imigrantov. Tieto témy sa často spomínali už počas kampane. Austrália sa navyše musí pripraviť na blížiace sa ekonomické problémy.
Austrália síce bola jednou z mála rozvinutých krajín sveta, ktoré sa počas finančnej krízy vyhli ekonomickej recesii, no bolo tak najmä vďaka rastúcim cenám surovín, ktorých má krajina dosť. To sa bude meniť a Abbott musí na to krajinu pripraviť.
Viac ako o Abottovom víťazstve sa hovorí, že voliči v skutočnosti hlasovali proti labouristom. Tým v posledných rokoch prudko klesala popularita, môžu za to aj spory vo vedení, kde proti sebe bojovali Julia Gillardová a Kevin Rudd. V súboji pred pár mesiacmi nakoniec vyhral Rudd, no ten po volebnej porážke vyhlásil, že predsedom strany už nebude.
„Skutočne si myslím, že tieto voľby si skôr prehrala vláda, ako žeby zvíťazila opozícia,“ povedal pre BBC bývalý labouristický premiér Bob Hawke. Aj on tvrdí, že za porážkou jeho strany, ktorá získala len 57 miest, sú vnútostranícke rozpory.
„Tony Abbott má veľkú výhodu v tom, že nie je Kevin Rudd a nestojí ani na čele labouristov,“ okomentoval pre BBC austrálske voľby politológ Peter Chen z univerzity v Sydney.
Austrálčanov veľmi nezaujala ani kampaň. Hlasovať však museli, v krajine je účasť na voľbách povinná, ak by odmietli, hrozí im pokuta.
Assange nekončí
Podľa očakávaní sa do parlamentu vo výraznejšej miere nedostali zástupcovia menších strán.
Najznámejší spomedzi nich bol Julian Assange, šéf WikiLeaks a rovnomennej strany, ktorý kandidoval do Senátu. V krajine za jeho stranu hlasovalo 0,62 percenta voličov, Assange získal v štáte Victoria 1,18 percenta, no nevzdáva sa.
„Myslím, že budem kandidovať aj o tri alebo o šesť rokov. Strana WikiLeaks bude pokračovať,“ vyhlásil pre Guardian.
