VILNIUS. Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa zhodli na tom, že chemický útok na predmestí sýrskej metropoly Damask z 21. augusta je zrejme dielom režimu prezidenta Bašára Asada, no s prípadným odvetným útokom počkajú, kým nebude zverejnená správa inšpektorov OSN.
Novinárom to po skončení rokovaní vo Vilniuse, na ktorých sa zúčastnil aj šéf americkej diplomacie John Kerry, oznámili vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová a francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius.
Na správu počká aj Hollande
"Informácie z rôznych zdrojov podporujú domnienku, že za tento útok je zodpovedný sýrsky režim, pretože ako jediný disponuje chemickými bojovými látkami a má aj prostriedky na ich prepravu v dostatočnom množstve," povedala Ashtonová v mene ministrov EÚ.
Útok označila podľa agentúry APA za vážne porušenie medzinárodného práva, čo si vyžaduje "jasnú a ráznu odpoveď", ktorá má byť signálom, že "takéto zločiny sú neprijateľné a nemôžu zostať nepotrestané".
Ministri EÚ podľa Ashtonovej privítali záväzok francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda čakať pred rozhodnutím o zásahu v Sýrii na správu inšpektorov OSN.
"EÚ zdôrazňuje, že ... je potrebné pokročiť s riešením sýrskej krízy prostredníctvom OSN," povedala.
Kerry postoj kolegov z Únie privítal
Kerry stanovisko svojich kolegov z EÚ, s ktorými sa vo Vilniuse stretol za zatvorenými dverami, privítal a označil ho za "dôrazné vyhlásenie o potrebe zodpovednosti".
Americký minister dnes popoludní odcestuje do Paríža, kde sa stretne s francúzskym vedením a zástupcami Ligy arabských štátov.
Pred návratom do Washingtonu bude v Londýne rokovať s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom a svojím britským rezortným partnerom Williamom Haguom.
Nemecko sa pripojilo k deklarácii
Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle vo Vilniuse oznámil, že jeho krajina sa dodatočne pripojila k spoločnej deklarácii desiatich krajín a USA, ktoré v piatok na summite skupiny G20 v Petrohrade odsúdili chemický útok v Sýrii a vyjadrili podporu medzinárodnému úsiliu zabezpečiť zákaz ich používania.
Berlín sa tak podľa Westerwelleho rozhodol po tom, čo sa EÚ dohodla na spoločnom postoji v tejto otázke.
