Chemické zbrane. Tie, ktoré si netrúfol nasadiť ani Adolf Hitler

Prečo svet zakázal chemické zbrane, keď nie sú smrteľnejšie ako bežné?

Chemické zbrane zabíjali najmä v prvej svetovej vojne.(Zdroj: PROFIMEDIA)

Nemusíte ich ucítiť, nemajú totiž žiaden špecifický pach. Že je vo vzduchu niečo jedovaté, zistíte, až keď vás chytia prvé kŕče. Nasleduje malátnosť, problémy s videním, v najhoršom prípade zastavenie dýchania a smrť.

Tak sa opisujú prejavy otravy sarínom. Práve tento plyn použili počas augustového útoku na predmestia Damasku.

Patrí medzi chemické zbrane, ktoré pre svoju relatívne ľahkú výrobu mnohí nazývajú aj „jadrovými zbraňami chudobných“.

Hitler si netrúfol

Keď sa začala druhá svetová vojna, mnohí sa desili, že celé regióny Európy sa po nej môžu stať neobývanými. Pamätali si používanie chemických zbraní v prvej svetovej vojny. A pokrok odvtedy išiel dopredu.

Napríklad v novembri 1939 napísala agentúra AP správu o novej americkej zbrani - chemickom tanku.

„Chemický tank má takú silu, že ak vystrelí veľmi silne koncentrovaný smrtiaci plyn, prejde aj vojenskou maskou,“ písalo sa v dobovej správe.

Napriek tomu, aké nepredstaviteľné zverstvá sa diali v druhej svetovej vojne, na bojiskách (ak nerátame Japoncov v Číne) sa chemické zbrane nepoužili.

Aj odvtedy sa o nich hovorí ako o zbraniach, ktoré si netrúfol nasadiť ani Adolf Hitler.

Samozrejme, nacisti sa im nebránili z nejakých morálnych pohnútok či medzinárodných konvencií. Skôr sa báli rovnakého odvetného útoku zo strany Spojencov. Aj Winston Churchill zvažoval použitie týchto zbraní.

Jedným z dôvodov nemeckej zdržanlivosti (často sa spomína, že chemický útok mohol zvrátiť vylodenie v Normandii) mohlo byť aj to, že samotný Adolf Hitler prežil v prvej svetovej vojne útok yperitom, ktorý ho dočasne oslepil.

Práve po druhej svetovej vojne sa potvrdilo tabu na používanie chemických zbraní. Od tých čias sa útoky dejú skutočne výnimočne.

Aj počas inšpektormi zatiaľ nepotvrdeného chemického útoku na predmestia sýrskeho Damasku sa viacerí začali pýtať, v čom sú chemické zbrane iné. Prečo smrť stotisíc ľudí konvenčnými zbraňami nie je dôvodom na zásah Západu, ale smrť stoviek ľudí po útoku sarínom už áno?

Jeden z dôvodov sú medzinárodné dohody. „Chemické zbrane sú zahrnuté pod zbraňami hromadného ničenia, ako sú aj biologické či jadrové zbrane. Drvivá väčšina štátov sa zaviazala ich nepoužívať. Preto celkom chápem, že to okamžite vyvolá rozruch medzi politikmi. Aj keď treba dodať, že Sýria to nepodpísala“ povedal pre SME Lubomír Šmehlík, ktorý bol členom československej protichemickej jednotky v prvej vojne v Perzskom zálive.

Ich úlohou bolo chrániť armádu Saudskej Arábie pred irackým chemickým útokom, ku ktorému nakoniec neprišlo.

Matka chemických vojen

Chemické zbrane zakázali ešte skôr, ako ich vo veľkom vôbec použili. V roku 1899 podpísali krajiny Haagsku konvenciu, ktorá zakazovala projektily s obsahom škodlivých plynov.

Nezabránilo to však Nemcom, aby v roku 1915 nespustili útok chlórom na Francúzov v bitke pri Ypres. Rovnako odpovedali aj Briti a Francúzi. Do konca vojny pri chemických útokoch fosgénom, yperitom a inými látkami zahynulo 90-tisíc vojakov.

Toto číslo je len zlomkom obetí vojny a nenarástlo aj vďaka relatívnej úspešnej obrane plynovými maskami, ktoré mali vojaci pri sebe.

„Považovalo sa za vtip, že keď niekto skríkol plyn, každý vo Francúzsku si nasadil masku. Panika z plynu bola taká častá ako panika z bombardovania,“ napísal americký spisovateľ Hervey Allen v roku 1934. Aj preto niektorí volajú prvú svetovú vojnu „matkou všetkých chemických vojen“.

Zdesení z útrap v zákopoch schválili štáty v roku 1925 Ženevskú konvenciu, ktorá zakazovala používanie chemických látok v boji. Neskôr v roku 1993 podpísali takmer všetky krajiny sveta Konvenciu o chemických zbraniach, ktorá ich zakazovala aj vyvíjať a šíriť.

Iba sedem krajín sa doteraz nepridalo: Egypt, Izrael, Barma, Severná Kórea, Angola, Južný Sudán a Sýria. Sýria sa však v 60. rokoch pridala k staršej Ženevskej konvencii.

Chemické zbrane sa od prvej svetovej vojny napriek zákazu párkrát použili. Nikdy však voči tomu nereagoval Západ vojenským zásahom. Počas druhej svetovej vojny sa chemické útoky Japoncov voči Číňanom diali mimo záujmu Európy.

Niektorí za to označujú aj použitie herbicídnej látky známej ako agent Orange vo Vietname, ktorou chceli Američania odlesniť územie, aby sa im lepšie bojovalo s partizánmi. No látka spôsobila vážne až smrteľné zranenia množstvu Vietnamcov, vláda hovorí až o pol milióne obetí, čo Američania odmietajú.

Keď použil chemické zbrane v 80. rokoch vo vojne s Iránom iracký diktátor Saddám Husajn, Západ sa zmohol len na slabé odsúdenie v OSN.

Magazín Foreign Policy pred pár dňami napísal, že Američania vtedy spolupracovali s Irakom, aj keď vedeli, že Saddám pravdepodobne zaútočí sarínom. Vtedy však bol väčším nepriateľom amerických záujmov Irán.

Neracionálne tabu?

Viacerí hovoria, že tabu ohľadom chemických zbraní nie je racionálne. Chemické zbrane nie sú smrteľnejšie ako bomby či granáty. Podľa jednej americkej štúdie by 300 kilogramov sarínu zabilo vo Washingtone 60 až 100 ľudí.

Napriek tomu, že zásah sarínom vyzerá hrôzostrašne - zasiahnutí majú sklenený pohľad a penu okolo úst - nedá sa povedať, že by pri ňom človek trpel viac, ako keď ho trafí bomba.

„Argument proti chemickým zbraniam nie je ten, že sú smrteľnejšie ako bežné delostrelectvo, ale že naháňajú viac hrôzy a menej rozlišujú, kto je vojak a kto civilista,“ píše Bloomberg.

Obhajcovia ich zákazu tiež argumentujú tým, že je len dobre, keď sa niektoré zbrane postavia mimo normy.

„Ak necháme, aby sa zrušil zákaz chemických zbraní, bolo by to krokom späť v akejkoľvek snahe v budúcnosti dať vojnám pravidlá,“ napísal Max Fischer vo Washington Post.

Potom by sa mohlo začať diskutovať, prečo nepovoliť aj niektoré biologické zbrane. Veď takých 30 kilogramov antraxu by už vo Washingtone zabilo 30- až 100-tisíc ľudí.

Použili chemické zbrane

1915

Ako prví použili počas prvej svetovej vojny chlór Nemci v bitke pri Ypres. Zahynulo vtedy 6000 ľudí.

1915 - 1918

Celkovo zomrelo počas chemických útokov oboch strán v zákopoch 90-tisíc ľudí.

1935

Mussoliniho Taliansko použilo horčičný plyn v Etiópii

1937 - 1945

V druhej svetovej vojne použili chemické zbrane Japonci mimo zraku Európanov proti Číne stovky ráz.

1962 - 1967

Niektorí za porušenie konvencií považujú aj používanie látky agent Orange vo Vietname Američanmi. Tí ňou chceli odlesniť územie, kde sa skrývali Vietnamci, škodlivé až smrteľné účinky to malo aj na ľudí.

1980 - 1988

Iracký diktátor Saddám Husajn použil chemické zbrane vo vojne s Iránom. V roku 1988 potrestal irackých Kurdov, pretože sympatizovali s Iráncami.

1995

Jediný teroristický útok chemickými zbraňami uskutočnila sekta Óm šinrikjó, keď zaútočila sarínom na tokijské metro.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 8 509
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 845
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 122
  4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 975
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 769
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 143
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 691
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 687
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 405
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 398

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

ŠPORT

Slovanu kuriózny gól nepomohol, doma prehral s Kazaňou

Bratislavský klub v stretnutí aj vyhrával, napokon prehral o tri góly.

SVET

Merkelová prijatie utečencov po rokoch neľutuje

Nemecká kancelárka nechce prijímať ďalších ľudí zo Sýrie.

DOMOV

Počas týždňa bez áut kolabuje doprava

O dopravu v Bratislave sa 60 rokov nikto nestaral.

Neprehliadnite tiež

Svet

V Salzburgu odsúdili mladého Afganca, ktorý útočil nožom v ubytovni

Rozsudok ešte nie je právoplatný, prokuratúra sa chystá odvolať.

Svet

V Británii zadržali ďalšieho podozrivého z útoku v londýnskom metre

Na piatich adresách pokračujú prehliadky.

Svet

Jadrová dohoda s Iránom podľa šéfky európskej diplomacie funguje

Spojené štáty však majú s dohodou vážne problémy.

Svet

Mayová žiada, aby sa zo sociálnych sietí rýchlejšie mazal terorizmus

Cieľom má byť úplné zastavenie zverejňovania podobných informácií.