Chemické zbrane. Tie, ktoré si netrúfol nasadiť ani Adolf Hitler

Prečo svet zakázal chemické zbrane, keď nie sú smrteľnejšie ako bežné?

Chemické zbrane zabíjali najmä v prvej svetovej vojne.(Zdroj: PROFIMEDIA)

Nemusíte ich ucítiť, nemajú totiž žiaden špecifický pach. Že je vo vzduchu niečo jedovaté, zistíte, až keď vás chytia prvé kŕče. Nasleduje malátnosť, problémy s videním, v najhoršom prípade zastavenie dýchania a smrť.

Tak sa opisujú prejavy otravy sarínom. Práve tento plyn použili počas augustového útoku na predmestia Damasku.

Patrí medzi chemické zbrane, ktoré pre svoju relatívne ľahkú výrobu mnohí nazývajú aj „jadrovými zbraňami chudobných“.

Hitler si netrúfol

Keď sa začala druhá svetová vojna, mnohí sa desili, že celé regióny Európy sa po nej môžu stať neobývanými. Pamätali si používanie chemických zbraní v prvej svetovej vojny. A pokrok odvtedy išiel dopredu.

Napríklad v novembri 1939 napísala agentúra AP správu o novej americkej zbrani - chemickom tanku.

„Chemický tank má takú silu, že ak vystrelí veľmi silne koncentrovaný smrtiaci plyn, prejde aj vojenskou maskou,“ písalo sa v dobovej správe.

Napriek tomu, aké nepredstaviteľné zverstvá sa diali v druhej svetovej vojne, na bojiskách (ak nerátame Japoncov v Číne) sa chemické zbrane nepoužili.

Aj odvtedy sa o nich hovorí ako o zbraniach, ktoré si netrúfol nasadiť ani Adolf Hitler.

Samozrejme, nacisti sa im nebránili z nejakých morálnych pohnútok či medzinárodných konvencií. Skôr sa báli rovnakého odvetného útoku zo strany Spojencov. Aj Winston Churchill zvažoval použitie týchto zbraní.

Jedným z dôvodov nemeckej zdržanlivosti (často sa spomína, že chemický útok mohol zvrátiť vylodenie v Normandii) mohlo byť aj to, že samotný Adolf Hitler prežil v prvej svetovej vojne útok yperitom, ktorý ho dočasne oslepil.

Práve po druhej svetovej vojne sa potvrdilo tabu na používanie chemických zbraní. Od tých čias sa útoky dejú skutočne výnimočne.

Aj počas inšpektormi zatiaľ nepotvrdeného chemického útoku na predmestia sýrskeho Damasku sa viacerí začali pýtať, v čom sú chemické zbrane iné. Prečo smrť stotisíc ľudí konvenčnými zbraňami nie je dôvodom na zásah Západu, ale smrť stoviek ľudí po útoku sarínom už áno?

Jeden z dôvodov sú medzinárodné dohody. „Chemické zbrane sú zahrnuté pod zbraňami hromadného ničenia, ako sú aj biologické či jadrové zbrane. Drvivá väčšina štátov sa zaviazala ich nepoužívať. Preto celkom chápem, že to okamžite vyvolá rozruch medzi politikmi. Aj keď treba dodať, že Sýria to nepodpísala“ povedal pre SME Lubomír Šmehlík, ktorý bol členom československej protichemickej jednotky v prvej vojne v Perzskom zálive.

Ich úlohou bolo chrániť armádu Saudskej Arábie pred irackým chemickým útokom, ku ktorému nakoniec neprišlo.

Matka chemických vojen

Chemické zbrane zakázali ešte skôr, ako ich vo veľkom vôbec použili. V roku 1899 podpísali krajiny Haagsku konvenciu, ktorá zakazovala projektily s obsahom škodlivých plynov.

Nezabránilo to však Nemcom, aby v roku 1915 nespustili útok chlórom na Francúzov v bitke pri Ypres. Rovnako odpovedali aj Briti a Francúzi. Do konca vojny pri chemických útokoch fosgénom, yperitom a inými látkami zahynulo 90-tisíc vojakov.

Toto číslo je len zlomkom obetí vojny a nenarástlo aj vďaka relatívnej úspešnej obrane plynovými maskami, ktoré mali vojaci pri sebe.

„Považovalo sa za vtip, že keď niekto skríkol plyn, každý vo Francúzsku si nasadil masku. Panika z plynu bola taká častá ako panika z bombardovania,“ napísal americký spisovateľ Hervey Allen v roku 1934. Aj preto niektorí volajú prvú svetovú vojnu „matkou všetkých chemických vojen“.

Zdesení z útrap v zákopoch schválili štáty v roku 1925 Ženevskú konvenciu, ktorá zakazovala používanie chemických látok v boji. Neskôr v roku 1993 podpísali takmer všetky krajiny sveta Konvenciu o chemických zbraniach, ktorá ich zakazovala aj vyvíjať a šíriť.

Iba sedem krajín sa doteraz nepridalo: Egypt, Izrael, Barma, Severná Kórea, Angola, Južný Sudán a Sýria. Sýria sa však v 60. rokoch pridala k staršej Ženevskej konvencii.

Chemické zbrane sa od prvej svetovej vojny napriek zákazu párkrát použili. Nikdy však voči tomu nereagoval Západ vojenským zásahom. Počas druhej svetovej vojny sa chemické útoky Japoncov voči Číňanom diali mimo záujmu Európy.

Niektorí za to označujú aj použitie herbicídnej látky známej ako agent Orange vo Vietname, ktorou chceli Američania odlesniť územie, aby sa im lepšie bojovalo s partizánmi. No látka spôsobila vážne až smrteľné zranenia množstvu Vietnamcov, vláda hovorí až o pol milióne obetí, čo Američania odmietajú.

Keď použil chemické zbrane v 80. rokoch vo vojne s Iránom iracký diktátor Saddám Husajn, Západ sa zmohol len na slabé odsúdenie v OSN.

Magazín Foreign Policy pred pár dňami napísal, že Američania vtedy spolupracovali s Irakom, aj keď vedeli, že Saddám pravdepodobne zaútočí sarínom. Vtedy však bol väčším nepriateľom amerických záujmov Irán.

Neracionálne tabu?

Viacerí hovoria, že tabu ohľadom chemických zbraní nie je racionálne. Chemické zbrane nie sú smrteľnejšie ako bomby či granáty. Podľa jednej americkej štúdie by 300 kilogramov sarínu zabilo vo Washingtone 60 až 100 ľudí.

Napriek tomu, že zásah sarínom vyzerá hrôzostrašne - zasiahnutí majú sklenený pohľad a penu okolo úst - nedá sa povedať, že by pri ňom človek trpel viac, ako keď ho trafí bomba.

„Argument proti chemickým zbraniam nie je ten, že sú smrteľnejšie ako bežné delostrelectvo, ale že naháňajú viac hrôzy a menej rozlišujú, kto je vojak a kto civilista,“ píše Bloomberg.

Obhajcovia ich zákazu tiež argumentujú tým, že je len dobre, keď sa niektoré zbrane postavia mimo normy.

„Ak necháme, aby sa zrušil zákaz chemických zbraní, bolo by to krokom späť v akejkoľvek snahe v budúcnosti dať vojnám pravidlá,“ napísal Max Fischer vo Washington Post.

Potom by sa mohlo začať diskutovať, prečo nepovoliť aj niektoré biologické zbrane. Veď takých 30 kilogramov antraxu by už vo Washingtone zabilo 30- až 100-tisíc ľudí.

Použili chemické zbrane

1915

Ako prví použili počas prvej svetovej vojny chlór Nemci v bitke pri Ypres. Zahynulo vtedy 6000 ľudí.

1915 - 1918

Celkovo zomrelo počas chemických útokov oboch strán v zákopoch 90-tisíc ľudí.

1935

Mussoliniho Taliansko použilo horčičný plyn v Etiópii

1937 - 1945

V druhej svetovej vojne použili chemické zbrane Japonci mimo zraku Európanov proti Číne stovky ráz.

1962 - 1967

Niektorí za porušenie konvencií považujú aj používanie látky agent Orange vo Vietname Američanmi. Tí ňou chceli odlesniť územie, kde sa skrývali Vietnamci, škodlivé až smrteľné účinky to malo aj na ľudí.

1980 - 1988

Iracký diktátor Saddám Husajn použil chemické zbrane vo vojne s Iránom. V roku 1988 potrestal irackých Kurdov, pretože sympatizovali s Iráncami.

1995

Jediný teroristický útok chemickými zbraňami uskutočnila sekta Óm šinrikjó, keď zaútočila sarínom na tokijské metro.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 769
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 983
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 217
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 358
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 330
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 918
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 627
  8. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 566
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 457
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 863

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor. Okrem Juhosudáncov môže byť v ohrození až dvadsať miliónov ľudí.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

Neprehliadnite tiež

Dvaja podnapití Chorváti rasisticky urážali herca Jamieho Foxxa

Podnapitých mužov vyviedli čašníci z podniku, pričom neodkladne informovali o incidente mužov zákona.

Vo Viedni sa začal proces s násilníkmi z Iraku, ktorí zneužili Nemku

Obžalovaní sa pokúšajú preniesť vinu na niektorého z krajanov.

Do Kolína prišlo vlani menej turistov, dôvodom sú bezpečnostné obavy

Mnoho turistov z Číny už neprilieta do Paríža či Düsseldorfu, namiesto toho pricestujú do Prahy a Viedne.

Lavína zasiahla obytnú oblasť na súostroví Špicbergy, zranených nehlásia

Nórske centrum pre lavíny nedávno varovalo, že na Svalbarde je zvýšené riziko lavín.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop