SME
Streda, 21. august, 2019 | Meniny má Jana

Chemické zbrane. Tie, ktoré si netrúfol nasadiť ani Adolf Hitler

Prečo svet zakázal chemické zbrane, keď nie sú smrteľnejšie ako bežné?

Chemické zbrane zabíjali najmä v prvej svetovej vojne.Chemické zbrane zabíjali najmä v prvej svetovej vojne.(Zdroj: PROFIMEDIA)

Nemusíte ich ucítiť, nemajú totiž žiaden špecifický pach. Že je vo vzduchu niečo jedovaté, zistíte, až keď vás chytia prvé kŕče. Nasleduje malátnosť, problémy s videním, v najhoršom prípade zastavenie dýchania a smrť.

Tak sa opisujú prejavy otravy sarínom. Práve tento plyn použili počas augustového útoku na predmestia Damasku.

Patrí medzi chemické zbrane, ktoré pre svoju relatívne ľahkú výrobu mnohí nazývajú aj „jadrovými zbraňami chudobných“.

Hitler si netrúfol

Keď sa začala druhá svetová vojna, mnohí sa desili, že celé regióny Európy sa po nej môžu stať neobývanými. Pamätali si používanie chemických zbraní v prvej svetovej vojny. A pokrok odvtedy išiel dopredu.

Napríklad v novembri 1939 napísala agentúra AP správu o novej americkej zbrani - chemickom tanku.

„Chemický tank má takú silu, že ak vystrelí veľmi silne koncentrovaný smrtiaci plyn, prejde aj vojenskou maskou,“ písalo sa v dobovej správe.

Napriek tomu, aké nepredstaviteľné zverstvá sa diali v druhej svetovej vojne, na bojiskách (ak nerátame Japoncov v Číne) sa chemické zbrane nepoužili.

Aj odvtedy sa o nich hovorí ako o zbraniach, ktoré si netrúfol nasadiť ani Adolf Hitler.

Samozrejme, nacisti sa im nebránili z nejakých morálnych pohnútok či medzinárodných konvencií. Skôr sa báli rovnakého odvetného útoku zo strany Spojencov. Aj Winston Churchill zvažoval použitie týchto zbraní.

Jedným z dôvodov nemeckej zdržanlivosti (často sa spomína, že chemický útok mohol zvrátiť vylodenie v Normandii) mohlo byť aj to, že samotný Adolf Hitler prežil v prvej svetovej vojne útok yperitom, ktorý ho dočasne oslepil.

Práve po druhej svetovej vojne sa potvrdilo tabu na používanie chemických zbraní. Od tých čias sa útoky dejú skutočne výnimočne.

Aj počas inšpektormi zatiaľ nepotvrdeného chemického útoku na predmestia sýrskeho Damasku sa viacerí začali pýtať, v čom sú chemické zbrane iné. Prečo smrť stotisíc ľudí konvenčnými zbraňami nie je dôvodom na zásah Západu, ale smrť stoviek ľudí po útoku sarínom už áno?

Jeden z dôvodov sú medzinárodné dohody. „Chemické zbrane sú zahrnuté pod zbraňami hromadného ničenia, ako sú aj biologické či jadrové zbrane. Drvivá väčšina štátov sa zaviazala ich nepoužívať. Preto celkom chápem, že to okamžite vyvolá rozruch medzi politikmi. Aj keď treba dodať, že Sýria to nepodpísala“ povedal pre SME Lubomír Šmehlík, ktorý bol členom československej protichemickej jednotky v prvej vojne v Perzskom zálive.

Ich úlohou bolo chrániť armádu Saudskej Arábie pred irackým chemickým útokom, ku ktorému nakoniec neprišlo.

Matka chemických vojen

Chemické zbrane zakázali ešte skôr, ako ich vo veľkom vôbec použili. V roku 1899 podpísali krajiny Haagsku konvenciu, ktorá zakazovala projektily s obsahom škodlivých plynov.

Nezabránilo to však Nemcom, aby v roku 1915 nespustili útok chlórom na Francúzov v bitke pri Ypres. Rovnako odpovedali aj Briti a Francúzi. Do konca vojny pri chemických útokoch fosgénom, yperitom a inými látkami zahynulo 90-tisíc vojakov.

Toto číslo je len zlomkom obetí vojny a nenarástlo aj vďaka relatívnej úspešnej obrane plynovými maskami, ktoré mali vojaci pri sebe.

„Považovalo sa za vtip, že keď niekto skríkol plyn, každý vo Francúzsku si nasadil masku. Panika z plynu bola taká častá ako panika z bombardovania,“ napísal americký spisovateľ Hervey Allen v roku 1934. Aj preto niektorí volajú prvú svetovú vojnu „matkou všetkých chemických vojen“.

Zdesení z útrap v zákopoch schválili štáty v roku 1925 Ženevskú konvenciu, ktorá zakazovala používanie chemických látok v boji. Neskôr v roku 1993 podpísali takmer všetky krajiny sveta Konvenciu o chemických zbraniach, ktorá ich zakazovala aj vyvíjať a šíriť.

Iba sedem krajín sa doteraz nepridalo: Egypt, Izrael, Barma, Severná Kórea, Angola, Južný Sudán a Sýria. Sýria sa však v 60. rokoch pridala k staršej Ženevskej konvencii.

Chemické zbrane sa od prvej svetovej vojny napriek zákazu párkrát použili. Nikdy však voči tomu nereagoval Západ vojenským zásahom. Počas druhej svetovej vojny sa chemické útoky Japoncov voči Číňanom diali mimo záujmu Európy.

Niektorí za to označujú aj použitie herbicídnej látky známej ako agent Orange vo Vietname, ktorou chceli Američania odlesniť územie, aby sa im lepšie bojovalo s partizánmi. No látka spôsobila vážne až smrteľné zranenia množstvu Vietnamcov, vláda hovorí až o pol milióne obetí, čo Američania odmietajú.

Keď použil chemické zbrane v 80. rokoch vo vojne s Iránom iracký diktátor Saddám Husajn, Západ sa zmohol len na slabé odsúdenie v OSN.

Magazín Foreign Policy pred pár dňami napísal, že Američania vtedy spolupracovali s Irakom, aj keď vedeli, že Saddám pravdepodobne zaútočí sarínom. Vtedy však bol väčším nepriateľom amerických záujmov Irán.

Neracionálne tabu?

Viacerí hovoria, že tabu ohľadom chemických zbraní nie je racionálne. Chemické zbrane nie sú smrteľnejšie ako bomby či granáty. Podľa jednej americkej štúdie by 300 kilogramov sarínu zabilo vo Washingtone 60 až 100 ľudí.

Napriek tomu, že zásah sarínom vyzerá hrôzostrašne - zasiahnutí majú sklenený pohľad a penu okolo úst - nedá sa povedať, že by pri ňom človek trpel viac, ako keď ho trafí bomba.

„Argument proti chemickým zbraniam nie je ten, že sú smrteľnejšie ako bežné delostrelectvo, ale že naháňajú viac hrôzy a menej rozlišujú, kto je vojak a kto civilista,“ píše Bloomberg.

Obhajcovia ich zákazu tiež argumentujú tým, že je len dobre, keď sa niektoré zbrane postavia mimo normy.

„Ak necháme, aby sa zrušil zákaz chemických zbraní, bolo by to krokom späť v akejkoľvek snahe v budúcnosti dať vojnám pravidlá,“ napísal Max Fischer vo Washington Post.

Potom by sa mohlo začať diskutovať, prečo nepovoliť aj niektoré biologické zbrane. Veď takých 30 kilogramov antraxu by už vo Washingtone zabilo 30- až 100-tisíc ľudí.

Použili chemické zbrane

1915

Ako prví použili počas prvej svetovej vojny chlór Nemci v bitke pri Ypres. Zahynulo vtedy 6000 ľudí.

1915 - 1918

Celkovo zomrelo počas chemických útokov oboch strán v zákopoch 90-tisíc ľudí.

1935

Mussoliniho Taliansko použilo horčičný plyn v Etiópii

1937 - 1945

V druhej svetovej vojne použili chemické zbrane Japonci mimo zraku Európanov proti Číne stovky ráz.

1962 - 1967

Niektorí za porušenie konvencií považujú aj používanie látky agent Orange vo Vietname Američanmi. Tí ňou chceli odlesniť územie, kde sa skrývali Vietnamci, škodlivé až smrteľné účinky to malo aj na ľudí.

1980 - 1988

Iracký diktátor Saddám Husajn použil chemické zbrane vo vojne s Iránom. V roku 1988 potrestal irackých Kurdov, pretože sympatizovali s Iráncami.

1995

Jediný teroristický útok chemickými zbraňami uskutočnila sekta Óm šinrikjó, keď zaútočila sarínom na tokijské metro.

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco
  2. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity
  3. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  4. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  5. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  6. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  7. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity
  2. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  3. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  4. Opätovne ožíva bratislavská Koliba Expo
  5. Prvý dojem urobíte len raz. Prečo to platí práve pri predaji?
  6. Otvoria prvú časť zrekonštruovaného Polusu
  7. Dobrá správa z Domaše: Hotel Zátoka na Eve opäť funguje
  8. Prečo si investori zadávajú do vyhľadávača ružové diamanty?
  9. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco
  10. The High Tatras – a destination of unforgettable moments
  1. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 11 902
  2. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 11 166
  3. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 10 411
  4. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu 6 905
  5. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 6 852
  6. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 615
  7. Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat 4 487
  8. Last minute tipy: All inclusive dovolenka na Severnom Cypre 4 437
  9. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi 4 258
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne 3 515

Hlavné správy zo Sme.sk

Gašparov profil má znaky profesionálnej kampane, pripomína Blahu a Smer

Bývalý policajný šéf porušil pravidlá facebooku o reklame.

Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar popiera, žeby v roku 2013 vedel o Vadalom založenej bunke ´Ndranghety na Slovensku.
Dobré ráno

Dobré ráno: Smer sabotuje reformu nemocníc, ktorú sám sľúbil

Ide o najväčšiu reformu ostatných rokov.

Podcast Dobré Ráno
Komentár Petra Schutza

Nositelia normalizačného víru sú tu stále

Trebárs Fico musel podpisom potvrdiť súhlas s odpudivosťou celej tejto éry.

Peter Schutz

Ruskovu obhajobu platí Haščák, písal Kočner v Threeme

Haščák neodpovedal, či platí Ruskovho advokáta.

Jaroslav Haščák.

Neprehliadnite tiež

Námestník poľského ministra odstúpil pre obvinenie z nenávistnej online kampane

Mal povzbudzovať kampaň proti sudcom kritickým voči vláde.

Sudánska armáda a protestné hnutie oznámili vznik novej vlády

Vláda nahradí doterajšiu vládnucu vojenskú radu.

Prvých 21 mesiacov bude novej rade predsedať generál Abdal Fattáh Burhán, doterajší šéf vládnucej vojenskej rady.

Sviatok sv. Štefana v Maďarsku vyvrcholil ohňostrojom s 26-tisíc vizuálnymi efektmi

Pyrotechnickú šou trvajúcu pol hodiny sledovali státisíce ľudí na oboch brehoch rieky.

Oslavy vyvrcholili ohňostrojom.

Americký vyslanec by mal ešte v utorok odcestovať na rokovania s Talibanom

Bude pokračovať v úsilí o podporu mierového procesu s cieľom ukončiť konflikt v Afganistane.

Vyslanec USA pre afganský mierový proces Zalmay Khalilzad.