SME

Hitler sa mal vo Vlčom brlohu zdržať pár mesiacov, strávil tam tri roky

Odtiaľto mal Hitler dobyť Sovietsky zväz. V bunkri v poľskom Vlčom brlohu strávil viac ako tri roky, no prerátal sa. Rovnako ako atentátnik, ktorý naňho nastražil bombu.

Poliaci tvoria 50 percent návštevníkov, 30 percent predstavujú Nemci, 20 percent turisti z iných štátov, okrem iného aj z Česka, ale Slovákov tu stretnete len veľmi zriedkavo.Poliaci tvoria 50 percent návštevníkov, 30 percent predstavujú Nemci, 20 percent turisti z iných štátov, okrem iného aj z Česka, ale Slovákov tu stretnete len veľmi zriedkavo. (Zdroj: SITA/AP)

Tu budú stáť chemické závody Askania, zavádzal na jeseň roku 1940 Adolf Hitler, keď vydal povel stavať bunker, ktorý mu mal slúžiť ako tajné sídlo. Sem za ním potom chodili zástupcovia spolupracujúcich štátov ako Mussolini či Jozef Tiso a tu sa o atentát naňho pokúsil Claus von Stauffenberg. Neúspešne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes je poľský Vlčí brloh, jedno z ôsmich hlavných stanovíšť nacistov mimo územia Nemecka, sprístupnený turistom. Navštevuje ho ročne okolo 300-tisíc ľudí.

Pracovali vo dne v noci

K tajnému bunkru Adolfa Hitlera musíte cestovať niekoľkokilometrovou úzkou cestou medzi stromami. Sídlo bolo vybudované na 250 hektároch lesov, ktoré boli dokonalou skrýšou. „Každý deň lietali stroje Luftwaffe nad sídlom a robili fotografie, aby sa presvedčili, či je objekt dostatočne ukrytý, aby sa tak odstránili prípadné nedokonalosti,“ hovorí Marek Dragun, sprievodca vo Wilczom Szanci, čo je poľský názov miesta. Lokalizácia bola podmienená blízkosťou hraníc so Sovietskym zväzom, ktorý chcel Hitler dobyť, ale aj bahenným terénom. Ten mal zabrániť príchodu pechoty. Prírodnou zábranou boli aj Mazurské jazerá.

SkryťVypnúť reklamu

„Na stavbe pracovalo nepretržite deň a noc dvetisíc až tritisíc najlepších nemeckých stavbárov, ktorí za svoju prácu dostávali peniaze,“ vysvetľuje Dragun. Robotníci museli byť kvalitní, ale aj overení, aby projekt zostal v utajení. Práce trvali do roka 1944 a vystriedalo sa tu 40-tisíc robotníkov.

Všetky materiály ako cement, betón či oceľ boli dovážané vlakmi z Nemecka. Blízko bolo i letisko, viedla tadiaľto aj železničná trať.

f201009270111701_r9612.jpg

Hitler v brlohu.
FOTO - ČTK

Dokonalé maskovanie

Hitler prišiel do Wilczeho Szanca 24. júna 1941 a zostal tu do 20. novembra 1944.

Zo začiatku neboli všetky objekty pripravené, časť spolupracovníkov Hitlera musela preto pracovať vo vlaku, ktorý stál na bočnici.

Wilczy Szaniec tvorilo 80 objektov s trvalou konštrukciou a 100 drevených. Najmohutnejšie bunkre mali hrúbku stien 4 až 6 metrov, stropy 8 metrov. „Celá základňa bola precízne maskovaná, pri stavbe zachovali rastúce stromy, úbytky doplňovali umelými, strechy stavieb boli pokryté zeminou, na ktorej rástla tráva,“ hovorí Dragun a dodáva, že všetky cesty boli maskované sieťkami, ku ktorým priviazali plasty napodobňujúce lístie a ihličie. Sídlo bolo napojené na elektrinu, malo vlastný zdroj vody, ústredné kúrenie a čističku vôd, ale aj priame telefonické a rádiové spojenie s Berlínom a inými mestami.

SkryťVypnúť reklamu

Kufrík s bombou

Každé ráno sa tu Hitler stretával so zástupcami ozbrojených síl. Presne o dvanástej hodine sa konala hlavná porada, počas ktorej Hitler so spolupracovníkmi preberal situáciu na fronte. O osemnástej prijímal informácie, čo sa udialo v konkrétny deň a posledné stretnutie sa konalo o polnoci.

Dňa 20. júla 1944 presunuli poradu o prestavbe betónového bunkra do dreveného baraku. Do miestností vkročil Claus von Stauffenberg, šéf štábu rezervy nemeckej armády a hlava tajnej operácie Valkýra. V ruke držal kufrík. Bola v ňom bomba.

„Kufrík položil pod stôl neďaleko Hitlera, ale jednému z účastníkov porady kufrík prekážal, tak ho posunul ďalej a to Hitlerovi zachránilo život, “ rozpráva Dragun a ukazuje fotografie vodcu, ktorý presne v ten istý deň prijal vo Wilczom Szanci Mussoliniho. „Víta sa s ním pravou rukou, ale na rozlúčku mu podáva ľavú, keďže pravú má v obväze, okrem toho od pása dolu má v tele asi tristo črepín.“ To sú jediné zranenia Hitlera. Pomohol mu drevený stôl, ktorý zmiernil silu nárazu detonovanej bomby.

SkryťVypnúť reklamu

f200911180344301_r5158.jpg

Jeho poľský názov je Wilczy Szaniec, po nemecky sa volá Wolfsschanze, po slovensky Vlčí brloh.
FOTO - ČTK

Lietajúce kusy betónu

Hitler rátal s rýchlym dobytím Sovietskeho zväzu. Pôvodne sa plánoval zdržať vo Wilczom Szanci len pár mesiacov. Sídlo však 20. novembra 1944 opustil, pretože sa blížil front.

Vtedy bola celá dokumentácia odvezená do Berlína.

Vyhodiť do vzduchu! Tak znel 22. januára 1945 rozkaz generála Friedricha Hossbacha. Sídlo bolo zničené.

O pár dní neskôr sem vkročila Červená armáda. „To, čo vidíte, je silou výbuchu rozpoltená strecha bunkra,“ hovorí Marek Dragun a ukazuje na kus steny. „Musíte si predstaviť, že stavby vyhodené do vzduchu s veľkou hrúbkou stien a stropov lietali niekedy 50, niekedy 200 metrov ďalej a to, čo vidíme tu, pôvodne stálo inde,“ vysvetľuje sprievodca.

SkryťVypnúť reklamu

Kusy betónu, ktoré zakotvili na náhodných miestach lesa, sú dôkazom gigantického sídla. Sem-tam sa zachovali niektoré chodby, napríklad z hlavného bunkra Hitlera. Neuveriteľné, že tu boli aj kasína, čajovňa, kino, bunkre pre jednotlivých veliteľov a hostí, ktorí navštevovali vodcu.

Zakopaný poklad

Po vojne až do roku 1955 trvali práce nad rozmínovaním Vlčieho brloha. Potom začali vybavenie sídla rozoberať obyvatelia okolitých obcí. „Z maskovacích sietí si ľudia robili ploty, pobrali aj nábytok, kachličky, dlaždice, baraky boli prevezené do Varšavy a slúžili na ubytovanie pre staviteľov Paláca vedy a kultúry,“ hovorí Dragun a dopĺňa, že vtedy bolo všetko nemecké zlé a preto nikto nemyslel na to, aby sa sídlo upravilo ako múzeum.

„Až keď sem začali prichádzať Nemci a rôzne osobnosti, začalo sa uvažovať o sprístupnení sídla návštevníkom. To sa podarilo až v roku 1959, “ dodáva sprievodca. V súčasnosti si turisti môžu zvoliť malý alebo veľký okruh obhliadky. V areáli je k dispozícii hotel a kemping, pre milovníkov adrenalínu nočné obhliadky.

SkryťVypnúť reklamu

„Po vojne, keď Nemci z týchto terénov utekali, zakopávali svoje drahocennosti v zemi, potom sa po ne vracali, ale ktovie, možno pri troške šťastia nájdete niečo aj vy,“ láka do Wilczeho Szanca sprievodca.

Autor: Małgorzata Wojcieszyńska, Wilczy Szaniec

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 569
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 550
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 042
  4. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 921
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 799
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 584
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 083
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 176
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Na Filipínach sa najradikálnejší veriaci na Veľký piatok sebabičovali

Podobné extrémne prejavy zbožnosti katolícka cirkev odmieta.


TASR
Ilustračné foto.

Zahynuli civilisti aj armádny personál.


TASR
Atény (ilustračné foto).

Úrady zatiaľ nehlásili žiadne zranenia ani škody.


TASR

K obnoveniu financovania môže dôjsť v prvej polovici apríla.


TASR

Sportnet

Futbalisti 1. FC Tatran Prešov.

Druhý tím tabuľky stráca jeden bod na Komárno, ktoré má zápas k dobru.


TASR
Connor McDavid

Nathan MacKinnon sa do štatistík nezapísal a jeho bodová šnúra skončila na čísle 19.


TASR
Janka Števková a Martina Kahulcová  na pretekoch Cape Epic.

Slovenská dvojica obsadila na Cape Epic 7. miesto.


Juraj Slafkovský.

Slovenský krídelník je vo výbornej forme. Bodoval v deviatich dueloch v rade a pripísal si v nich desať bodov.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu