Ruského prezidenta podporil v obhajobe sýrskeho režimu čínsky kolega. Nepresvedčili ich ani nové britské dôkazy o chemických zbraniach.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
PETROHRAD, BRATISLAVA. Trvalo to len 15 sekúnd, ale o nálade medzi svetovými lídrami to napovedalo veľa.
Americký prezident Barack Obama a jeho ruský kolega Vladimir Putin si síce ruky podali, no bol to len chladný, zdvorilostný stisk.
Stretli sa na summite G20 v Petrohrade (5.-6. september) v čase, keď sa Spojené štáty chystajú zaútočiť na sýrsky režim Bašara Asada. Proti je väčšina svetových lídrov na čele s Čínou a Ruskom.
Putin zosmiešňuje dôkazy západných tajných služieb, že jeho spojenec Asad útočí chemickými zbraňami.
V napätej situácii pred summitom Putin nazval klamárom Obamovho ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, ktorý hovoril o prítomnosti spojencov Al-Kájdy medzi povstalcami.
Chladné podanie rúk
- Americký útok otvorene podporujú: Francúzsko, Dánsko, Liga arabských štátov, Turecko. Chýba medzi nimi netradične Veľká Británia, keďže premiér David Cameron pre zásah nezískal podporu parlamentu.
- Len diplomaticky podporujú USA: Európska únia, NATO, Japonsko, Austrália, Južná Kórea.
- Za sýrskym režimom naopak stoja: Rusko, Čína, Irán.
- Rezolúciu OSN na útok požadujú: Južná Afrika, Argentína.
Obama a Putin si ruky nakoniec podali s úsmevom. Podľa ruského denníka Izvestija však pri tom chýbalo priateľskejšie stisnutie dlaní, ako to zvyčajne býva. A aj za stolom sedeli až o nejakých päť stoličiek od seba, čo je nezvyklé.
Napriek tomu, že plánovaný americký útok na Sýriu nie je oficiálnou súčasťou programu, hovorilo sa najmä o ňom. Ruský prezident načasoval debatu o situácii v Sýrii, kde po dvaapolročnej vojne zomrelo vyše stotisíc ľudí, na večeru.
Tesne pred začiatkom summitu, ktorý Rusov stál 6,5 miliardy rubľov, Putin vyhlásil, že bez dôkazov a súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, kde má Rusko právo veta, je akákoľvek intervencia v Sýrii úplnou agresiou.
V tom ho vo štvrtok podporila aj Čína, ktorá sa najviac obáva, že „vojenský útok zvýši cenu ropy, čo bude mať negatívny dôsledok na globálnu ekonomiku“.
Sarin Putinom nepohol
Ruského prezidenta nenalomili ani „čerstvé“ dôkazy, ktoré do Petrohradu priniesol britský premiér David Cameron.
Vzorky šiat aj pôdy zo Sýrie podľa neho dokazujú, že 21. augusta v okolí Damasku útočili chemickými zbraňami, presnejšie nervovým plynom sarin. Podľa Američanov pri útoku zomrelo vyše 1400 ľudí.
Americká, britská, francúzska aj nemecká tajná služba z použitia zbraní hromadného ničenia obviňujú sýrskeho prezidenta Bašara Asada.
Rusko ako jeho najväčší obhajca na medzinárodnej pôde ich zosmiešňuje ako nedôveryhodné. Jeho ministerstvo zahraničia naopak z používania chemických zbraní viní rebelov.
Disponujú vraj dôkazmi, že v marci nimi zaútočili v najväčšom sýrskom meste Aleppo. Mali pri tom zabiť 26 ľudí.
Okrem toho Moskva vo štvrtok varovala pred jadrovou katastrofou, ktorú by mohol útok spôsobiť, pretože pri Damasku je jadrový reaktor.
Rusi: To rebeli sú tí zlí
Rusko sa snaží presvedčiť zahraničných partnerov, že ich sýrsky spojenec Bašar Asad je menším zlom než na al-Káidu prepojená opozícia.
Moskva dodáva Sýrii zbrane, má tam armádnych technikov, protiraketové systémy aj námornú základňu na Blízkom východe.
„Aj preto sa Rusko nevzdá Sýrie, bez ohľadu na to, čo spraví Obama,“ napísal Washington Post.
Podľa viacerých politológov Putin predovšetkým využíva situáciu, že hostí summit G20, a snaží sa vystupovať ako vodca svetovej veľmoci, bez ktorej súhlasu nie je možné podnikať žiadne závažné kroky.
Vo štvrtok pôsobil veľmi sebavedome a neskrýval uspokojenie, že v spoločnosti kolegov z dvadsiatich najvyspelejších ekonomík sveta má výsadné postavenie „domáceho pána“.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Pan Ki-Mun odmietol vojenský zásah voči Sýrii
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun sa na summite G20 opätovne vyjadril proti vojenskému úderu voči Sýrii. Informovala o tom agentúra DPA.
Vo svojom prejave pred hlavami vlád a štátov v Petrohrade odmietol aj dodávky zbraní zainteresovaným stranám konfliktu. "Neexistuje vojenské riešenie," dodal Pan.
