PARÍŽ, BRATISLAVA. Prekvapivo to nebude premiér Veľkej Británie, ktorú Američania doteraz považovali za svojho najväčšieho spojenca, ale francúzsky prezident, ktorý sa na summite G20 v Rusku postaví za americké plány zaútočiť na Sýriu.
Pred zvolením do úradu kritizovali Francoisa Hollanda, že príliš váha pri rozhodovaní.
Pre mnohých to bol muž kompromisu, ktorý zvolí radšej dialóg než konfrontáciu.Za 15 mesiacov v Elyzejskom paláci prezident Hollande druhý raz volí konfrontáciu – po vojenskej intervencii proti islamistom v Mali je najvernejším spojencom Američanov pri útoku na Sýriu.
Pred desiatimi rokmi pritom stálo Francúzsko s prezidentom Jacquom Chiracom na čele krajín, ktoré nepodporili vojnu v Iraku.
Hollande do Sýrie ísť chce. Pripomína, že Paríž bol prvý, čo minulý rok v septembri uznal Sýrsku národnú koalíciu ako legitímneho zástupcu sýrskeho ľudu a poslal opozícii humanitárnu i materiálnu pomoc.
Francúzska tajná služba má teraz dôkazy o tom, že za chemickým útokom je prezident Asad. „Tým padol definitívny rozsudok sveta nad režimom,“ povedal Hollande vo vyhlásení pre médiá.
Keď poslal vojakov do Mali, mal prezident, kritizovaný za rekordnú nezamestnanosť a zadlženosť krajiny, podporu Francúzov. V prípade Sýrie je to naopak – 64 percent Francúzov je proti, tak ako počas vojny v Iraku.
Hollande je vrchným veliteľom armády, na to, aby vyslal vojakov do zahraničia, nepotrebuje súhlas parlamentu. Ten musí mať, ak by vyhlásil vojnu alebo by vyslanie vojakov trvalo viac ako štyri mesiace.
Potom, čo britského premiéra zastavili jeho poslanci a americký prezident chce súhlas Kongresu, ustúpil aj Hollande a zvolal v stredu parlament.
Oficiálne preto, aby ho informoval. V každej zo strán sú však poslanci, ktorým sa nepáči, že Francúzsko ostáva osamotené vo vojenskej intervencii bez mandátu OSN.
