Obamovu vojenskú akciu v Sýrii podporili viacerí vysokopostavení predstavitelia Kongresu. Hlasovanie oboch komôr parlamentu sa uskutoční po letnej prestávke, ktorá sa končí 9. septembra.
WASHINGTON. Americký útok na Sýriu nebude rozsiahly, prezidentovi Asadovi má iba zabrániť v ďalšom použití chemických zbraní.
Vyhlásil to americký prezident Barack Obama, podľa ktorého chce Washington po útoku rozšíriť pomoc sýrskym povstalcom. Biely dom dúfa, že akciu čo najskôr posúdi Kongres.
Asad čelí silnému medzinárodnému tlaku, že v auguste pri hlavnom meste nasadil bojový plyn. Damask obvinenia odmieta.
Majú širšiu stratégiu
Obama uviedol, že Spojené štáty majú pre sýrsku krízu pripravený širší plán ako pomôcť rebelom bojujúcim proti vládnym silám.
„To, čo teraz predkladáme ... je primerané a rozloží to Asadove (vojenské) možnosti,“ povedal Obama.
„Zároveň máme širšiu stratégiu, ktorá nám dovolí posilniť možnosti opozície,“ dodal.
Počas stretnutia so zástupcami zákonodarcov Obama podľa AP naznačil , že je ochotný svoju žiadosť o súhlas úderu proti Sýrii upraviť.
Dodal , že konzultácie s Kongresom vníma vážne, ak podľa AP spomenutá rezolúcia vyšle Asadovi jasný odkaz a zabráni mu v ďalšom použití chemických zbraní.
Konflikt v Sýrii - infografika
Kliknite na obrázok, zväčšíte ho.
Podpora aj od republikánov
Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov John Boehner v utorok uviedol, že považuje za potrebné na chemický útok v Sýrii zareagovať a len Spojené štáty podľa neho majú prostriedky na to, aby Asada zastavili.
„Je to niečo, čo Spojené štáty ako krajina musia uskutočniť,“ povedal Boehner po stretnutí s Obamom.
Zároveň vyzval svojich kolegov v Kongrese, aby prezidentovu rezolúciu takisto podporili.
Pre americký úder je aj šéf republikánskej väčšiny v Snemovni Eric Cantor. Takisto šéfka Obamovej demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiová je presvedčená, že použitie bojového plynu v Sýrii nemôže zostať nepovšimnuté a že USA musia zasiahnuť. Neverí preto, že sa Kongres proti zásahu postaví.
Problémy v Snemovni
Návrh rezolúcie povoľujúci vojenský zásah v Sýrii poslal Obama do Kongresu minulý víkend.
O dvojstranovom dokumente majú po návrate z prázdnin hlasovať členovia oboch komôr amerického parlamentu. Prvé zasadnutie po letnej prestávke sa začne v pondelok 9. septembra.
V Senáte podľa analytikov zrejme rezolúcia prejde, ale v Snemovni reprezentantov sa môže dostať do problémov.
Proti vojenskej intervencii sú totiž protivojnovo orientovaní demokrati s republikánskymi ultrakonzervatívcami, zatiaľ čo podporu má Obama v tábore jemu verných demokratov a tiež medzi republikánskymi zástancami silnej Ameriky.
OSN varuje pred zásahom v Sýrii bez súhlasu Bezpečnostnej rady
NEW YORK/PARÍŽ. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v utorok varoval pred prípadným vojenským zásahom v Sýrii bez súhlasu Bezpečnostnej rady (BR OSN).
Šéf svetovej organizácie pripomenul, že podobný zásah by bol na základe Charty OSN legálny len v prípade nutnej sebaobrany, alebo ak by ho schválili členovia BR OSN.
Podľa jeho slov by vojenská intervencia voči Damasku mohla len zhoršiť situáciu v sýrskom konflikte a viesť k ďalšiemu krviprelievaniu.
Ak sa však potvrdí použitie chemických zbraní v Sýrii, členovia Bezpečnostnej rady by mali konečne prekonať doterajšie nezhody a zmobilizovať sa k spoločnému postupu pri hľadaní diplomatického riešenia konfliktu, zdôraznil Pan Ki-mun.
"Akékoľvek použitie chemických zbraní kýmkoľvek a za akýchkoľvek okolností by bolo závažným porušením medzinárodného práva a ohavným vojnovým zločinom. Vinníci by mali byť potrestaní. Nemala by existovať beztrestnosť," povedal šéf OSN novinárom.
Podľa Pan Ki-muna by všetky vzorky, ktoré inšpektori OSN odobrali na mieste údajného chemického útoku v blízkosti Damasku, mali do stredy doraziť do príslušných laboratórií. Experti podľa Pana urobia všetko preto, aby urýchlili proces ich analýzy.
Rusko a Čína už niekoľkokrát v Bezpečnostnej rade použili svoje právo veta, aby zablokovali Západom navrhované kroky voči sýrskemu režimu.
Únia počká na závery inšpektorov
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová zase oznámila, že počká na očakávané závery inšpektorov OSN o použití chemických zbraní v Sýrii.
"Dávame prednosť výsledkom správy inšpektorov OSN, kým sa rozhodneme zareagovať," uviedol Ashtonovej hovorca Michael Mann.
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku zatiaľ len vzala na vedomie informácie, ktoré o údajnom chemickom útoku v Sýrii poskytli spravodajské služby Francúzska, USA a ďalších krajín.
Ashtonovej hovorca zároveň pripomenul, že Brusel má stále vôľu podporiť čo najrýchlejšie zorganizovanie mierovej konferencie o Sýrii v rámci diplomatických snáh o urovnanie tamojšieho konfliktu.
Sýrska kríza bude na programe diskusií ministrov zahraničných vecí EÚ v sobotu 7. septembra počas ich neformálneho stretnutia vo Vilniuse.
Ashtonová oznámila, že v litovskej metropole by sa s európskymi diplomatmi mal stretnúť aj americký minister zahraničných vecí John Kerry. Biely dom zatiaľ jeho účasť nepotvrdil.
Francúzsko chce jednotnú Európu
Francúzsky prezident Francois Hollande medzitým vyzval členské krajiny Európskej únie na zjednotenie sa v názore na krízu v Sýriu a na potrestanie chemického útoku, ktorý má údajne na svedomí režim sýrskeho prezidenta Baššára Asada.
Hollande na tlačovej konferencii s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom uviedol, že "keď sa udeje masaker, svet je o ňom informovaný, sú predstavené dôkazy o vine a vinník je známy, musí prísť od medzinárodného spoločenstva očakávaná odpoveď". Podľa neho je totiž v hre "svetová bezpečnosť".
S tým súhlasil aj Gauck, podľa ktorého je "neprijateľné, aby diktátor mohol beztrestne prelomiť takéto tabu a to bez dôsledkov".
Podľa slov hlavy Nemecka by spoločný postoj mohol vzísť z rokovaní v rámci tohtotýždňového summitu krajín G20 v ruskom Petrohrade.
sita, tasr
Autor: idnes.cz
