Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
AMMÁN, BRATISLAVA. Začína sa to podobať na mesto. Sú tam stánky s potravinami, s elektronikou, kozmetické salóny, bary, reštaurácie V jordánskej púšti len sedem kilometrov od hraníc so Sýriou pritom pred rokom nebolo nič len piesok, hady a škorpióny. Teraz tu žije 130-tisíc ľudí.
Utečenecký tábor Zátarí je už druhým najväčším na svete. Na kenský Dadaab, do ktorého už dvadsať rokov utekajú Somálčania a teraz ich je tam asi pol milióna, zatiaľ nemá, no stal sa štvrtým najväčším jordánskym „mestom“. Hneď vedľa neho pritom OSN začala stavať ďalší, ešte väčší tábor.
Tragédia storočia
„Utečenec pre mňa nie je len niekto, kto prišiel o svoj domov, stratil aj právo byť občanom vo svojej vlasti,“ povedal v reportáži Newyorkeru Kilian Kleinschmidt, Nemec zo svetovej organizácie, ktorý riadi celý tábor.
Ľudí, ktorí prišli o svoju vlasť, vyháňa zo Sýrie dva a pol roka trvajúca občianska vojna stále viac. Odhaduje sa, že denne je to 5tisíc ľudí. Podľa OSN už krajinu opustili vyše dva milióny ľudí, ešte pred pol rokom to bol „len“ milión, pred rokom 230tisíc. Približne polovicu utečencov tvoria deti. Ďalšie štyri milióny ľudí bez domova ostali v Sýrii.
Kríza v Sýrii
Ako pomáha Slovensko
- Človek v ohrození poslal 2500 eur na nákup chleba pre sýrskych civilistov.
- Slovenská katolícka charita poslala 9tisíc eur na pomoc sýrskym utečencom.
- Slovenský UNICEF poslal 50tisíc eur na pomoc sýrskym deťom.
„Sýria je veľkou tragédiou tohto storočia – hanebná humanitárna katastrofa s utrpením a núteným sťahovaním, čo nemajú v nedávnej histórii obdobu,“ uviedol vo vyhlásení vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres.
Zatiaľ nevidí nádej, že by sa situácia zlepšovala. Oceňuje, že susedné krajiny ako Jordánsko, Libanon či Turecko prijímajú utečencov. Ani to však nebude trvať donekonečna. Napríklad do Jordánska so 6,2 milióna obyvateľmi prišlo už viac ako pol milióna Sýrčanov, čo je osem percent celej populácie. Krajina sa snaží uzavrieť hranice, ale v púšti sa jej to nedarí.
„V krajine boli problémy s dodávkami vody, cítiť nárast kriminality,“ hovorí pre SME Tomáš Šipöcz, ktorý žije v Ammáne. „Po uliciach sa pohybuje veľa takých zúfalých ľudí, že aj pre pomerne malú sumu peňazí by boli schopní rozbiť okno alebo niečo uchmatnúť,“ tvrdí.
O zúfalstve hovoria aj sami utečenci. „Dom vedľa nás zasiahla raketa a zabila trojročné dievča. Vtedy som si pomyslela, že musím spolu so svojou rodinou odísť. Deti sú prestrašené, ale aspoň sú v bezpečí,“ cituje Daily Telegraph Chádijú, ktorá do tábora Zátarí prišla so siedmimi deťmi. Pochádza z mesta Hamá, po Sýrii putovala niekoľko mesiacov, kým sa dostala do tábora.
Unikla od bojov do bezpečia, no ani v novom domove nemá ideálny život. Početné rodiny, ktoré boli doma zvyknuté žiť vo veľkých domoch, sa tiesnia v karavanoch alebo len v stanoch. „Raz ku mne priniesli pohár plný škorpiónov. Nech vidím, čomu sú ich deti vystavené,“ spomína Kleinschmidt.
Nevrátia sa skoro
Miestni ho považujú za „starostu“ tábora. Jeho primárnou úlohou je, aby ľudia mali jedlo, vodu, prípadne elektrinu. Denne to znamená prerozdeliť pol milióna krajcov chleba a 4,2 milióna litrov vody.
Utečenci si spočiatku mysleli, že vojna sa čoskoro skončí a vrátia sa domov. To sa mení. Začínajú chápať, že v jordánskej púšti môžu ostať ešte roky. V tábore si preto hľadajú aj prácu.
Trinásťročný Muhammád namiesto školy opravuje topánky. „Naučil som sa to až tu v Jordánsku. V Sýrii som chodil do školy, ale tu musím zarábať peniaze,“ povedal pre Channel 4.
