Ottawa/Teherán 10. októbra (TASR) - Kanadský premiér Jean Chrétien dal dnes po prvý raz jasne najavo, že jeho krajina sa určite zúčastní na vojenskej akcii proti Iraku v prípade, ak ju schváli Organizácia Spojených národov.
Kanadská liberálna vláda sa doposiaľ snažila vyhýbať jednoznačnej odpovedi na otázky o možnosti účasti kanadskej armády na útoku s tým, že všetko, čo Ottawa žiada, je návrat zbrojných inšpektorov OSN do Iraku.
Chrétien a minister zahraničných vecí Bill Graham sa ostro postavili proti myšlienke jednostranného amerického zásahu voči irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi. Podľa ich slov by sa mala kríza riešiť prostredníctvom OSN.
"My v Kanade veríme v medzinárodné inštitúcie. A ak by OSN mali dospieť k záveru, že tam musíme ísť, aby sme zničili zbrane hromadného ničenia, ktoré (Husajn) môže mať, pôjdeme tam," povedal Chrétien skupine študentov v Ottawe.
Kritici však tvrdia, že kanadské ozbrojené sily s obmedzenými finančnými prostriedkami sú natoľko slabé, že Ottawa by si nemohla dovoliť vyslať do Iraku viac než len symbolický kontingent.
Iránska armáda medzitým dnes oznámila, že v prípade Spojenými štátmi vedeného útoku na Irak úplne uzavrie hranice so susedným štátom a nepridá sa na žiadnu stranu. Teherán je proti vojenskému zásahu, vyzval však Bagdad, aby vyhovel rezolúciám OSN o odzbrojení.
Irán viedol s Irakom v rokoch 1980-88 vojnu, ktorá si podľa odhadov vyžiadala milión obetí na životoch. Americký prezident George W. Bush označil obe krajiny spolu so Severnou Kóreou za súčasti "osi zla".
Mnoho Iráncov sa obáva, že vojna medzi dvoma jeho úhlavnými nepriateľmi uškodí aj ich krajine a Washington sa by mohol po zosadení Husajna vo svojej "vojne" proti terorizmu obrátiť na Irán.
