ČENSTOCHOVÁ. Okrem Malty je Poľsko stále najkatolíckejšia krajina v Európe. Len málokde si to človek uvedomí tak ako práve tu a práve teraz.
Je 15. august a do Čenstochovej prúdi dav ľudí uctiť si jeden z najväčších katolíckych sviatkov v Poľsku.
Nanebovzatie Panny Márie je práve tým dňom, kedy tisícky pútnikov dorazia do kláštora Jasna Góra. Presnejší odhad hovorí, že má prísť 450-tisíc ľudí.
Na prvý pohľad sa to nezdá. Do mesta sa dá dostať z juhu bez problémov. Dav hustne až tesne pred areálom kláštora paulínov, no napriek tomu človek nemá pocit tlačenice.
Pri pohľade z veže vidno, ako sa organizovane presúvajú veriaci. Z kláštora do kaplniek či na voľné priestranstvo, kde sa tiež slúžia omše.
Polhodinový rad
Hlavným dôvodom, že sa z Čenstochovej stalo pútnické miesto, leží v tejto kaplnke. Vpredu na oltári je obraz Panny Márie Čenstochovskej, ktorej veriaci Poliaci prisudzujú zázračné vlastnosti. Okrem iného mala ochrániť v 17. storočí kláštor v Jasnej Góre pred švédskym vojskom.
Kto sa chce Čiernej madone pokloniť, musí do radu. V ňom stojí aj Jan Rzand, klampiar od Katovíc. „Budem čakať tak hodinu a pol,“ odhaduje muž, ktorý do Čenstochovej chodí 15. augusta takmer každý rok. Považuje to za najväčší katolícky sviatok, väčší ako Vianoce či Veľká noc.
Odhaduje sa, že ročne prídu do Čenstochovej asi štyri milióny návštevníkov, čo robí z 250-tisícového mesta na sever od Katovíc jedno z najnavštevovanejších v krajine. Niet pochýb, že väčšina sem chodí z náboženských dôvodov. A mnohí ako pútnici peši.
Jednou z nich je aj Ewa. Táto 39-ročná žena prišla v skupine peších pútnikov z Varšavy. Kráčali takmer desať dní, denne prešli najviac 40 kilometrov. „Púť som išla už siedmy rok. V skupine nás išlo 370. Takýto pochod je super, človek si oddýchne od bežných dní,“ hovorí stavebná inžinierka.
Spomína, že niektorí starší pútnici išli už aj 50-krát. Celkovo tento rok prišlo len z Varšavy 16-tisíc pútnikov.
Najväčšia tlačenica je pred kaplnkou, kde je obraz Panny Márie Čenstochovskej. FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Kedysi azyl slobody
Práve v Čenstochovej vidno, že Poľsko je stále katolícka krajina. „V Boha verí 85 až 90 percent Poliakov,“ hovorí Józef Baniak, profesor náboženskej sociológie na univerzite v Poznani.
Autorita cirkvi a kňazov v Poľsku sa medzi ľuďmi posilnila za čias komunizmu, keď bojovala proti režimu.
„Cirkev bola vtedy azylom slobody pre ľudí. Stála na ich strane a ľudia to vedeli a rátali s ňou. Často sa zabúda, že bez pomoci cirkvi a pápeža Jána Pavla II. by Solidarita nedosiahla svoje základné ciele,“ hovorí Baniak.
Práve do Čenstochovej prišlo v roku 1979 na návštevu čerstvo zvoleného pápeža viac ako dva milióny ľudí.
No vyše 20 rokov od pádu komunizmu poľská cirkev stratila celospoločenskú podporu.
Poliakov v súčasnosti rozdeľuje. Mnohým ľuďom, veriacim aj neveriacim, prekáža, že sa oveľa viac stará do politiky.
Podporili in vitro
Hoci je Čenstochová pútnické mesto, zmenu názoru časti Poliakov vidieť aj tu. Kamil Kacperak je novinár, ktorý píše do novín aj na portáli wczestochowie.pl.
„V Čenstochovej je teraz čoraz viac ateistov. Ľudia sú unavení z rozpínavosti cirkvi. Napríklad na sídliskách sú tu postavené aj štyri kostoly, hoci by stačil iba jeden,“ hovorí.
Práve Čenstochová sa stala prvým mestom, ktoré financuje umelé oplodnenie in vitro. Oplodnenie mimo tela matky, pri ktorom vzniká viacero embryí, z ktorých väčšina neprežije, je jednou z hlavných tém, proti ktorým demonštruje katolícka cirkev.
Na rozdiel od Slovenska štát neprepláca Poliakom zákrok. Zmena neprešla na celoštátnej úrovni, no práve Čenstochová začala rodičom pomáhať ako prvá. Presadili to ľavicoví politici, ktorí vládnu v meste. „Už sa narodilo prvé dieťa,“ hovorí Kacparek.
Cirkev bola veľa silno proti tomu, aby mesto preplácalo zákrok. „Organizovali sa proti tomu púte. Rádio Maryja lobovalo v celom Poľsku proti Čenstochovej,“ dodáva Kacparek s tým, že už sa pridali aj iné mestá.
Práve na tomto príklade vidieť to, čo na súčasnej poľskej cirkvi prekáža mnohým Poliakom. Jej silná angažovanosť v politike. Mnohí sa neboja to označiť za najväčší problém krajiny.
Viacerí sociológovia hovoria, že po komunizme si poľská cirkev nevie úplne nájsť svoje miesto. „Má problémy nájsť si úlohu v dnešnej modernej občianskej spoločnosti,“ dodáva sociológ Baniak.
Aj preto sa často angažuje v politike. „Často sa stáva, že cirkev hovorí do zákonov na omšiach. Keď sú voľby, snažia sa v kostoloch vplývať na ľudí, koho voliť,“ dodáva Kacperak.
Maryja škodí cirkvi
Najextrémnejšie to vidieť okolo ľudí z Rádia Maryja a televízie Trwam. Tieto dve média (najmä rádio je počúvané) kňaza Tadeusza Rydzyka z Toruni radikálne propagujú svoj pohľad na svet.
„Nedávno súd riešil prípad, keď na jednej púti Rádia Maryja zbili reportérku televízie Polsat. Pre nich sú všetci iní novinári slobodomurári a židia,“ hovorí Kacperak s tým, že práve v týchto kruhoch sa často vyskytuje aj antisemitizmus.
Baniak dodáva, že mnoho biskupov tieto kruhy podporuje. „Škodí to cirkvi, vrhá to na ňu zlé svetlo. Poliaci sa čudujú, prečo cirkev nevyrieši tento problém,“ dodáva Baniak.
Aj preto sa podľa neho najmä mnohí mladí odkláňajú od cirkvi. „Čoraz viac ľudí sa zapája do pochodov rovnosti,“ hovorí Kacperak.
Mladí sú síce krstení, mnohí sa neskôr aj ženia v kostole, no na omše už nechodia. Kým v 80. rokoch chodilo do kostola 80 percent mladých Poliakov, teraz je to asi 40 percent.
„Poliaci chcú, aby cirkev zostala náboženskou inštitúciou a nie politickou organizáciou,“ dodáva sociológ Baniak.
