Ruskí politici v minulosti proti rozširovaniu EÚ, na rozdiel od rozširovania NATO, nenamietali.
K správe EK ruské ministerstvo zahraničných vecí nezverejnilo žiadne vyhlásenie a vyjadrenie vedenia ruského parlamentu sa dnes pre zaneprázdnenosť funkcionárov nepodarilo získať.
O bezprecedentnom rozširovaní únie dnes podrobne informovalo viacero ruských tlačených a internetových denníkov. Ruské médiá si v tejto súvislosti všímajú predovšetkým to, že členskými krajinami únie sa stanú aj Litva, Lotyšsko a Estónsko tri bývalé sovietske republiky.
Druhým momentom, ktorý médiá prízvukujú, je obava z rastu napätia medzi EÚ a Tureckom. To zatiaľ podľa EK nespĺňa kritériá ani pre začiatok rozhovorov.
Pred časom niekoľkí ruskí politici s celého politického spektra pre TASR uviedli, že konkrétne voči vstupu SR do únie nemajú žiadne námietky. Viacerí z nich navyše očakávajú, že Slovensko si aj po prijatí do NATO a EÚ udrží dobré či dokonca nadštandardné vzťahy s Ruskou federáciou.
"Slovensko malo k Rusku vždy bližšie než všetky ostatné európske krajiny. Vždy existovali nadštandardné vzťahy. To nie sú len slová, ale skutočnosť. Preto by sme chceli tieto vzťahy zachovať," povedal pre TASR pred tromi týždňami poslanec ruskej Štátnej dumy a podpredseda Liberálnodemokratickej stravy Ruska (LDPR) Alexandr Mitrofanov.
Podľa tohto druhého muža v strane podpredsedu Štátnej dumy Vladimira Žirinovského by sa "Slovensko malo uberať cestou Fínska obdobia 70. a 80. rokov, keď táto krajina bola takým istým špecifickým mostom medzi Západom a Východom. Slovensko vstúpi do EÚ, je to jeho strategický smer a my nie sme proti. Len by sme chceli, aby naše tesné vzťahy boli zachované, aby to bolo pre vás výhodné ekonomicky aj politicky. Slovensko má šancu byť členom európskej rodiny a zachovať si tesné kontakty s Ruskom," vysvetlil vtedy pre TASR.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
