Berlín 10. októbra (TASR) - Zriedkakedy sa podarí zrealizovať projekt veľkého historického významu, akým nepochybne nastávajúce rozšírenie EÚ je, bez senzácií a zbytočných rozruchov, konštatuje dnešné vydanie konzervatívneho denníka Die Welt.
Aj keď len máloktorý Nemec vie, že v polovici decembra podpíšu kandidátske krajiny dohody o vstupe, rozšírenie únie podporuje v súčasnosti väčšina občanov Nemecka, pokračujú noviny.
Denník zároveň pripomína, že zatiaľ čo v roku 2000 bolo za rozšírenie EÚ 43 percent Nemcov a 55 percent bolo proti, v roku 2002 sa čísla obrátili - za rozšírenie únie je 52 percent obyvateľov, proti nemu je 42 percent. Posledné prieskumy ukázali dokonca slabší nárast zástancov rozšírenia na 53,39 percenta.
Ani tieto nesporne pozitívne správy však neznamenajú, že by sa Západ úplne zbavil strachu z prílevu lacnej pracovnej sily, vzostupu kriminality a poklesu vlastnej životnej úrovne, ktoré rozšírenie údajne so sebou prinesie.
Na rozšírení únie sa pracuje už desať rokov. Nedá sa ale tvrdiť, že by doterajšie nemecké vlády pripravovali na tento krok občanov vopred, skôr naopak. V tejto oblasti majú príslušné spolkové miesta celý rad nesplatených dlhov, všíma si sebakriticky Die Welt.
Denník súčasne upozorňuje na poznatok sociológov: čím bližšie majú kandidáti na členstvo v EÚ k západnej kultúre, o to viac sú v krajinách únie populárnejší. Za prijatie Maďarska a Česka sa vyslovuje 80, resp. 68 percent Nemcov, nasleduje Malta so 67 percentami prívržencov, Slovensko (64 percent) a Estónsko (62 percent), za prijatie Poľska sa však vyslovuje len 59 percent Nemcov.
Rozšírenie Európskej únie chápe Západ ešte stále ako akt milosti. Východ si želá dostať sa do únie a západné krajiny prejavia svoju blahosklonnosť a láskavo ho tam príjmu, prezentuje Die Welt časté názory verejnosti v členských krajinách EÚ.
Reč čísiel však svedčí o tom, že aj kandidátske krajiny berú prijatie do EÚ s rezervou. Keby totiž o členstve v EÚ rozhodovali len výsledky všeľudových hlasovaní v kandidátskych krajinách, do únie by sa dostali štáty, ktoré sú Nemcom dosť vzdialené, napríklad Rumunsko a Bulharsko. O členstvo v EÚ má v týchto krajinách záujem až 81, resp. 71 percent obyvateľov. Naopak, v Českej republike je za vstup do EÚ len 48 percent obyvateľstva, v Poľsku rovných 50 percent.
Čas nadšenia pre spoločnú Európu sa hlavne v krajinách strednej Európy už pominul, konštatuje Die Welt.
Dôvodom sú obavy až 53 percent obyvateľov štátov bývalého východného bloku, že po vstupe do únie sa z nich stanú občania druhej kategórie, uzatvára nemecký denník.
