Piati stáli členovia Bezpečnostnej rady sa na stredajšom neformálnom stretnutí na rezolúcii nezhodli.
LONDÝN, BRATISLAVA. Veľká Británia v stredu predložila Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie, ktorá odsudzuje útoky sýrskeho režimu a oprávňuje zaviesť nevyhnutné opatrenia na ochranu civilistov pred chemickými zbraňami.
Piati stáli členovia Bezpečnostnej rady sa však na stredajšom neformálnom stretnutí na rezolúcii nezhodli.
Návrh rezolúcie poslali späť vládam na konzultácie. Ak by o ňom hlasovali, takmer určite by ho vetovali Rusko a Čína.
Británia chce zasiahnuť v Sýrii na základe Charty OSN, kde sa v kapitole sedem píše, že v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov, umožňuje Organizácii Spojených národov konať - a nariadiť aj vojenskú akciu - proti krajinám, ktoré podľa nej ohrozujú mier.
História, zbrane, stratégia. Všetko o vojne v Sýrii (kliknite)
Obama rieši, ako zareagovať Podľa návrhu dokumentu, o ktorom budú vo štvrtok hlasovať britskí poslanci, Británia nepristúpi k vojenskému zásahu, kým nebudú známe zistenia expertov OSN o chemickom útoku.
Podľa denníka Guardian má zásah v Sýrii v parlamente silnú opozíciu, čo spolu s čakaním na inšpektorov zrejme oddiali prípadnú vojenskú akciu až na budúci týždeň.
Britský premiér v parlamente návrh obhajoval s tým, že je nemysliteľné, aby Británia začala vojenskú operáciu proti Sýrii, ak by voči tomu bola silná opozícia v Bezpečnostnej rade OSN.
Americký prezident Barack Obama sa už niekoľko dní radí so spojeneckými krajinami aj s americkým Kongresom, ako zareagovať na situáciu v Sýrii.
Podľa hovorcu Bieleho domu sa nediskutuje o tom, či boli použité zbrane, ale aká reakcia bude primeraná. Washington si je útokom toxickým nervovým plynom istý a obviňuje z neho režim prezidenta Bašára Asada.
Francúzsky prezident Francois Hollande sa vo štvrtok vyjadril, že hlavným cieľom je dosiahnuť politické riešenie, až potom nasleduje vojenský zásah. Bude však možné, iba ak spojenci v Sýrii zastavia zabíjanie a viac podporia opozíciu.
Rusi evakuovali svojich občanov Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vytkol svojmu britskému náprotivkovi Williamovi Haguovi, že Bezpečnostná rada by nemala zvažovať rezolúciu skôr, ako inšpektori oznámia svoje zistenia.
Prezidenti Ruska a Iránu, Vladimir Putin a Hasan Rúhání, sa v telefonickom rozhovore, ktorý podľa Kremľa inicioval Irán, zhodli, že použitie chemických zbraní je neprijateľné.
Naznačili tiež, že sa zhodujú aj v opozícii voči vojenskej intervencii v sýrskej vojne, informoval Kremeľ.
Moskva medzitým už evakuovala zo Sýrie dvoma lietadlami 116 občanov Ruska, ako aj občanov iných bývalých sovietskych štátov. Do Stredozemného mora vyslala bojové lode. Tvrdí, že ide len o bežnú výmenu.
Svojich občanov vyzvalo na odchod zo Sýrie aj Rumunsko.
Slovensko má v krajine jedného vojaka, ktorý tam však nepôsobí v súvislosti s nepokojmi. Je súčasťou tzv. Modrých baretov OSN v mierovej pozorovacej misii UNTSO a jeho evakuácia bude podľa rezortu obrany krajným riešením.
Inšpektori potrebujú viac času Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v stredu oznámil, že inšpektori budú potrebovať na uzatvorenie svojho vyšetrovania štyri dni.
"Nechajme im štyri dni na dokončenie práce a potom ju budeme musieť vedecky analyzovať. Následne budeme musieť podať správu Bezpečnostnej rade OSN pre prípadnú akciu," vyhlásil.
Inšpektori majú mandát len na to, aby povedali, či došlo k útoku plynom, a nie kto ho zavinil.
Sýrsky veľvyslanec pri OSN Bašár Džaafarí požiadal Pan Ki-muna, aby nariadil skupine expertov prešetriť aj tri útoky povstalcov, pri ktorých sa podľa jeho slov sýrski vojaci nadýchali jedovatého plynu.
Šéf NATO Anders Fogh Rasmussen vyhlásil, že informácie z rôznych zdrojov poukazujú na to, že zodpovednosť za použitie chemických zbraní nesú Asadove sily.
Rasmussen zdôraznil, že akékoľvek použitie chemických zbraní je "neprijateľné a nemožno to nechať bez odpovede", hoci sa nezmienil o žiadnom druhu reakcie.
Podľa Rasmussena bude aliancia situáciu pozorne sledovať. NATO bude tiež naďalej pomáhať Turecku chrániť jeho spoločnú hranicu so Sýriou.
