Rakety s plochou dráhou letu Tomahawk sú zrejme hlavnou zbraňou, ktorú by Spojené štáty a ich spojenci zvolili pre prvý prekvapivý úder na sýrske vojenské ciele. Ich vlastnosti opisuje portál iDNES.cz.
PRAHA, BRATISLAVA. Ak sa Západ rozhodne v Sýrii zasiahnuť, do úvahy pripadajú dve stratégie - útok riadenými raketami alebo nálety.
V prípade úderu raketami Tomahawk by krajinu behom niekoľkých minút zasypali stovky týchto striel. Asad by proti nim len ťažko hľadal účinnú obranu.
Tomahawk sa síce k cieľu blíži podzvukovou rýchlosťou, ale pohybuje sa veľmi nízko (15 až 30 metrov nad zemou) a kopíruje terén.
Pre akéhokoľvek nepriateľa tak predstavuje veľmi obtiažny cieľ. Či už na zachytenie, alebo zneškodnenie.
Ruský systém nemusí stačiť Tomahawk
Dĺžka: 6,25 m Priemer: 0,52 m Hmotnosť strely: 1,6 t Hmotnosť hlavice: 450 kg Pohon: štartovacia raketa Atlantic Research CSD/ARC na tuhé palivo, prúdový motor F107-WR-402 Rýchlosť: 590–880 km/h Dolet: 1 300 - 2 400 km (podľa typu) Cena: 1,45 milióna dolárov Vo výzbroji: USA, Veľká Británia, Španielsko
Vďaka relatívne malým rozmerom a nízkej výške letu je Tomahawk veľmi ťažké odhaliť radarom. Prúdový motor navyše produkuje nízke emisie infračerveného žiarenia.
"Obrana z dôb studenej vojny nemá šancu," skonštatoval zbrojný expert a publicista Lukáš Visingr s odkazom na sýrsku protivzdušnú obranu.
Jej súčasťou je ruský systém Pancier-S1, prezývaný tiež kladivo na Tomahawky, vyvinutý práve na ničenie takýchto striel. Ibaže ten by v prípade masívneho útoku zneškodnil iba zlomok striel.
Smrtiaci dážď Tomahawkow môže na Sýriu začať padať prakticky kedykoľvek. Spojené štáty majú v oblasti niekoľko vojnových lodí, ktoré sú nimi vyzbrojené.
Zatiaľ čo o prítomnosti hladinových plavidiel sa vie, americké námorníctvo pochopiteľne mlčí o tom, či sú v oblasti aj ponorky.
USA majú hneď štyri ponorky špeciálne upravené na nosiče striel Tomahawk. Každá z nich nesie 154 rakiet a behom pár minút by mohli na Sýriu vystreliť stovky striel.
"V jediný okamih by na ciele v Sýrii mohol letieť až trojciferný počet striel. Obrana by ich stihla zneškodniť len pár," naznačil Visingr.
Podobnú stratégiu zvolili spojenci napríklad pri prvotnom údere na Líbyu. Až po masívnom raketovom útoku z ponoriek a lodí nasledovali letecké údery.
Vo výzbroji majú strely aj Briti. Tomahawky nesú na palube ponoriek tried Trafalgar a Astute.
V prípade útoku by mali spojenci páliť predovšetkým na Damask a jeho okolie, a to na konvenčné zbrane alebo jednotky, ktoré sú v kontakte s chemickými zbraňami.
Samotné sklady chemických zbraní zrejme nebudú cieľom útokov pre škody, ktoré by mohli napáchať, a z obavy, že po útoku padnú do rúk povstalcom.
Nevýhodou môže byť GPS Výhodou Tomahawkov sú veľmi skrátené procedúry pre odpálenie. Strelu možno preprogramovať počas letu na iný cieľ, čo ušetrí značný čas.
Strela je vypustená - v prípade ponorky z torpédovej komory -, nad hladinou sa po niekoľkých sekundách zapne prúdový motor, vysunú sa krídla a strela pokračuje v horizontálnom lete.
Rakety dokážu zasiahnuť cieľ až do vzdialenosti 2400 km. Ich presnosť je vďaka satelitnej navigácii udávaná na desať metrov. Tomahawk je tak považovaný za veľmi presnú, ale nie bezchybnú zbraň.
V tomto ohľade by sa paradoxne mohla negatívne prejaviť spojenecká závislosť na družicovej navigácii, pretože väčšina západných zbraní je napojených na GPS a jeho rušenie nie je v dnešnej dobe až také zložité.
"Napríklad na Kórejskom polostrove sa GPS takmer nedá používať pre rušenie z KĽDR, takže Sýrčania by sa niečím podobným mohli pokúsiť operáciu skomplikovať," dodal Visingr.
Otázkou podľa neho zostáva, či si Sýria nezadovážila takéto vybavenie práve z KĽDR. To by však už pravdepodobne dávno vedel ďalší mocný hráč v oblasti - Izrael.
Zdroj: natoaktual.cz
Možnosti leteckých útokov V oblasti operujú lietadlové lode Hary S. Truman a Nimitz. Stíhačky by mohli lietať aj z Turecka.
Spojené štáty by mohli začať útok aj bombardovaním a vytvoriť nad Sýriou bezletovú zónu.
V oblasti operujú dve lietadlové lode: Hary S. Truman a Nimitz.
Spojené štáty môžu použiť stíhačky rozmiestnené na základniach v Turecku alebo presunúť lietadlá zo západnej Európy do Bulharska či Talianska.
Po vojenskom cvičení, ktoré sa uskutočnilo začiatkom tohto roku, nechali Američania určitý počet stíhačiek F-16 aj v Jordánsku.
Zložitejším riešením by bolo vzlietnuť z Kataru, Kuvajtu alebo iných základní v oblasti Perzského zálivu. V takom prípade by USA museli požiadať arabské krajiny o povolenie na prelety nad svojím územím a museli by počítať s prípadným dopĺňaním pohonných hmôt za letu.
Nemožno vylúčiť ani útok bezpilotnými lietadlami, ale nie je isté, či v tomto regióne majú USA takéto stroje k dispozícii. Bezpilotné lietadlá sa využívajú najmä v Pakistane, Jemene a vo východnej Afrike.
Asadove hlavné letecké základne, ktoré môžu bombardovať.
Zdroj: Foreign Policy
Autor: idnes.cz
