ZÁHREB, BRATISLAVA. Prípad Josipa Perkoviča najprv Chorvátom pokazil vstup do Európskej únie, keď na júlové oslavy do Záhrebu neprišla nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Mesiac a 28 dní po vstupe Chorvátom hrozí, že prídu o peniaze z bruselských regionálnych fondov a do schengenského priestoru vstúpia neskôr.
Tiež pre prípad bývalého generála a agenta juhoslovanskej tajnej služby Perkoviča, ktorý v roku 1983 v Bavorsku vraj zavraždil na objednávku chorvátskeho disidenta Stjepana Durekoviča.
Generál Perkovič
Perkovič je jedným z dvadsiatich obvinených z vrážd, znásilnení, obchodu s drogami a bielym mäsom, ktorých vydanie žiadajú členské štáty Únie.
Perkoviča chce Nemecko, preto na oslavy neprišla kancelárka Merkelová, ostatných žiadajú Slovinci či Rakúšania. Chorvátsko ich odmieta vydať.
Záhreb tri dni pred vstupom do Únie prijal zákon, umožňujúci vydávať obvinených len za zločiny spáchané po roku 2002, keď vstúpil do platnosti európsky zatykač.
Európska komisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová hovorí podľa ORF o porušení dôvery a európskej spolupráce.
Zákon nezmenia
Chorvátom dala Redingová čas do minulého piatka. Keďže Záhreb nezareagoval, v pondelok eurokomisárka navrhla zastaviť peniaze z regionálnych fondov a blokovať vstup krajiny do Schengenu.
Chce využiť článok 39, ktorý umožňuje Európskej komisii zaviesť pravidelné správy o pokroku Chorvátska pri prijímaní európskej legislatívy, čo môže urobiť, keď krajina nepresadzuje európske právo.
Návrh eurokomisárky bude posudzovať Európska komisia. Hrozba sankcií nahnevala Chorvátsko, ktoré hovorí o „nemiestnej reakcii“. Zákon sa zmeniť nechystá.
