Wilhelm Sasnal ako prvý z novej poľskej vlny dobyl svetové galérie. „Katastrofu v Smolensku som ešte nenamaľoval,“ hovorí.
Tomáš Vasilko, redaktor denníka SME
KRAKOV. Na stretnutie prišiel tak, ako sa na umelca v Krakove patrí: na bicykli. Hoci sa jeho meno spomína medzi najväčšími súčasnými umelcami v Poľsku, nie je počas rozhovoru ani namyslený, ani povýšenecký.
Wilhelm Sasnal je najslávnejší súčasný poľský maliar, ktorého meno dobre poznajú aj za hranicami. Ako prvému sa mu podarilo preraziť v zahraničí a ukázal mladým maliarom, že na obrazoch sa dá aj zarábať.
Pred časom sa o ňom hovorilo ako o vychádzajúcej hviezde svetového maliarstva.
V Londýne aj v New YorkuKeď opisuje svoju cestu za úspechom, znie to jednoducho. „Prelomovým bol rok 2001,“ hovorí rodák z Tarnova, ktorý začal maľovať ako 16-ročný. „Vtedy som krátko po ukončení Akadémie umení v Krakove prišiel spolu so ženou naraz o prácu a niekoľko mesiacov som nevedel, čo so sebou,“ vysvetľuje.
Práve vtedy začal spolupracovať s varšavskou galériou Foksal, ktorá mu urobila sólovú prezentáciu za hranicami. „V Bazileji v roku 2002 sa mi ozvali iné galérie, pre ktoré som bol zaujímavý.“
A odvtedy to išlo: vystavoval v galériách súčasného umenia v Londýne, v New Yorku, Mníchove, Tokiu či v Barcelone. Sasnal bol prvým súčasným poľským maliarom, ktorého obrazy sa začali predávať za desaťtisíce eur.
Bez zásluhy to však nebolo. Katarzyna Wasová je kurátorkou Múzea súčasného umenia v Krakove MOCAK. Otvorili ho pred troma rokmi a nachádza sa v areáli bývalej fabriky Oscara Schindlera, ktorý cez vojnu zachránil stovky Židov. „Tamtá budova bola hlavnou bránou, cez ktorú chodili väzni,“ ukazuje pár metrov za nás.
Jeden z najznámejších: Šoa (les), 2002.
Svieže a výnimočnéSasnalove obrazy sa podľa nej vymykali z dovtedy známych diel poľských maliarov. „Bolo to niečo výnimočné, niečo svieže, úplne iné ako dovtedy. Má veľa prístupov k tvorbe. Jeho diela sú často fotografické, často vychádzajú z iných obrazov,“ charakterizuje jeho tvorbu.
Zároveň však dodáva, že nestačí len vedieť originálne maľovať, ale treba mať aj šťastie, čo Sasnal mal. „Nestačí len tvoriť, niekto si vás musí všimnúť, niekomu sa musíte zapáčiť,“ dodáva.
Práve 40-ročný Sasnal ukázal súčasným poľským umelcom, že sa to dá. Môžu sa dostať do zahraničných galérií, Wasová spomína príklad Jakuba Ziolkowského (33), ktorý vystavoval v Londýne, Zürichu či New Yorku. A tiež, že na maľovaní sa dá zarobiť.
Sasnal nerád hovorí o peniazoch. Vraví, že najdrahšie obrazy sa v galériách predávali do stotisíc eur. „Ťažko povedať, ktorý obraz bol najdrahší, počas aukcií sa môžu predať za viac aj za menej,“ hovorí.
Jeho asistent neskôr napíše, že najdrahší obraz zrejme predala londýnska aukčná spoločnosť Christie's v roku 2007. Sasnalove „lietadlá“ stáli nového majiteľa 396-tisíc dolárov.
Jeden zo Sasnalových proticirkevných obrazov z roku 2001.
Obrazy ako investíciaBohatí zberatelia pochádzajú hlavne zo zahraničia, z Európy, Spojených štátov a najnovšie aj z Ázie. V samotnom Poľsku veľa ľudí, ktorí by dali toľko peňazí za moderné diela, nie je.
Aj keď počet poľských zberateľov súčasného umenia za posledné roky narástol. Mnohí to berú aj ako investíciu.
„Pre maliarov je to na jednej strane veľmi pozitívne. Na druhej strane sa však niekedy stane, že mladí chcú hneď po škole mať veľké výstavy a zarábať peniaze, a maľujú komerčne,“ vraví Wasová.
Wilhelm Sasnal tvrdí, že pri jeho dielach mu ide najmä o realitu. Nerád maľuje abstraktné veci, aj keď priznáva, že niekedy tak môžu pôsobiť.
Často maľuje svoje obrazy ako reakciu na politické a spoločenské ciele, aj keď neverí v publicistickú maľbu. „Ak v mojich obrazoch niekto vidí niečo iné, neprekáža mi to,“ vraví.
Inšpirácia Egyptom, 2013.
Umelci proti cirkviAko príklad uvádza nedávny pobyt v Káhire. „Je to jedno z najhorších miest, v ktorých som bol. Ťažilo ma, ako tam diskriminujú ženy. Keď som sa s tým chcel vyrovnať, vracal sa mi obraz ženy zahalenej v burke. K tomu sa pridal pes bez nohy, takých som tam tiež videl,“ vysvetľuje pôvod jedného z obrazov.
Reaguje svojimi obrazmi aj na spoločenské problémy v Poľsku? „No, nikdy som nenamaľoval katastrofu v Smolensku,“ smeje sa. Ale priznáva, že v jeho dielach sa často objavujú motívy kostolov otočených hore dnom. „Trochu ako batoh, ktorý treba otočiť a vytrepať z neho všetky veci,“ vraví.
Sasnal je veľmi kritický voči súčasnej poľskej cirkvi. Považuje ju za najväčší problém krajiny. „Skúša všetko riadiť, do všetkého dáva ruky. Jej predstavitelia volajú dokonca politikom, ako majú hlasovať v parlamente, a tí často poslúchajú,“ vraví Sasnal. So súčasnou poľskou cirkvou sa podľa neho ťahá aj náboženská či rasová diskriminácia.
Kritika cirkvi je medzi poľskými umelcami veľmi módna. Až tak, že Sasnal si už pomaly váži viac toho, ktorý sa nehanbí priznať, že chodí do kostola.
„Neviem, či protikostolné, ale poľské umenie je určite antipravicové,“ hovorí kurátorka Katarzyna Wasová. „Za komunizmu cirkev pomáhala umeniu, v kostoloch sa robili rôzne výstavy. Neskôr sa však cirkev zradikalizovala a súčasných umelcov buď nezaujíma, alebo ju kritizujú.“
Ich proticirkevné diela často spôsobia búrku nevôle v cirkevných kruhoch. Sasnal spomína prípad Doroty Nieznalskej, ktorá namaľovala kríž s penisom. Pravicoví politici ju zažalovali za rúhanie, súd ju v roku 2010 oslobodil.
Kacper, 2009.
Už nie sme exotikouNech už sú akékoľvek, ich obrazy majú úspech. Aj vďaka Sasnalovi sa už na súčasné poľské umenie v Európe pozerajú inak ako pred desiatimi rokmi.
„Keď som začínal, bol som ako umelec z Poľska na západe veľmi exotický. Tak sa ku mne aj správali, pozerali sa zhora,“ spomína.
Teraz to už je iné. „Naša pozícia je už viac partnerská. Na poľské umenie sa pozerajú ako na umenie z bežnej európskej krajiny,“ dodáva.
A podobne je to aj s celkovým pohľadom na Poliakov. „Pozícia Poľska v Európe je čoraz lepšia.“
Kúpači v Asnieres.
