Prvotný vojenský zásah v Sýrii by zďaleka nebol taký hladký, ako je Západ z posledných rokov vďaka technologickej prevahe zvyknutý. Presným leteckým a raketovým úderom na sýrske velenie a obávané balistické strely a chemické zbrane by pravdepodobne muselo predchádzať zničenie protivzdušnej obrany a letectva. Informácie priniesol server idnes.cz.
Ak sa Západ na čele s USA a Britániou skutočne rozhodne zasiahnuť proti režimu Bašára Asada v Sýrii, musí počítať s tým, že narazí na omnoho silnejšieho protivníka, než bol naposledy Muammar Kaddáfí v Líbyi, pred ním Saddám Husajn v Iraku alebo kedysi Slobodan Miloševič v bývalej Juhoslávii.
Prekvapivé raketové útoky z ponoriek a bleskové letecké údery na centrá sýrskeho velenia a kľúčovú vojenskú infraštruktúru by museli prísť zároveň s útokmi na hustú sieť protivzdušnej obrany, ktorú Sýria so skúsenosťami z troch vojnových konfliktov buduje a vylepšuje už dlhé desaťročia.
Kľúčový boj o vzdušný priestor Sýrska armáda
Armáda: aktívna služba: 325-tisíc, záložníci: 314-tisíc Polovojenské sily: 108-tisíc Tanky: 4950 Obrnené vozidlá: 3950 Delostrelecké systémy: 3440 Protivzdušné systémy: 5400 Bojové lietadlá: 480 Podporné lietadlá: 160 Vrtuľníky: 190 Protivzdušné raketové systémy: 4700 Vojnové fregaty: 2 Pobrežné a mínové lode: 26 Podporné a výsadkové lode: 6
Zdroj: Military Balance 2010
Kto ovládne vzdušný priestor, bude mať navrch. Vynútiť si silou bezletovú zónu pre ďalšie operácie a podporu sýrskych rebelov však môže byť zložitejšie, než sa zdá.
Otázkou zostáva, či by prvotný úder bol "dosť rýchly a zdrvujúci", aby zabránil napríklad odpáleniu sýrskych balistických rakiet.
Sýria dlho a intenzívne na svojej protivzdušnej obrane pracovala aj s výdatnou pomocou Ruska.
Podľa analytikov štruktúru obrany dokonca sovietski a neskôr ruskí experti sami navrhovali.
Celá krajina je tiež pretkaná veľmi hustým systémom včasného varovania v podobe statických a mobilných radarových stanovíšť a senzorov.
Protilietadlové systémy Najväčšie ohrozenie pre letectvo spojencov by predstavovali najmodernejšie ruské protilietadlové komplety S-300, no ich dodanie zatiaľ nebolo potvrdené.
Veľké nebezpečenstvo predstavujú aj protivzdušné samohybné systémy Buk (v kóde NATO SA-11 Gadfly) stredného dosahu schopné zasiahnuť letiace ciele až na 35 kilometrov. Na sýrskom území ich má byť až dvesto.
O nebezpečnosti týchto striel sa už mohli presvedčiť paradoxne ruskí piloti počas rusko-gruzínskej vojny o Južné Osetsko v roku 2008. Zničených alebo poškodených nimi malo byť niekoľko ruských lietadiel.
Protivzdušná obrana disponuje aj modernými verziami Buk-M2 (v kóde NATO SA-17 Grizzly) s dostrelom až 50 kilometrov.
Chrbticou protivzdušnej obrany sú potom raketové komplety dlhého dosahu S-200. Tých má mať Sýria zhruba štyri desiatky.
Ak by došlo k nasadeniu bojových lietadiel a vrtuľníkov na podporu povstalcov, Sýria vie využiť až 500 najrôznejších systémov sovietskej respektíve ruskej výroby.
Od starších S-75 a S-125 (SA-2 Guideline a SA-3 Goa), cez mobilné 2K12 Kub (SA-6 Gainful), 9K33 OSA (SA-8 Gecko), 9K31 Strela- 1 (SA-9 Gaskin) a 9K35 Strela-10 (SA-13 Gopher) až po moderné Pancier-S1 (SA-22).
Vo výzbroji majú sýrske vládne jednotky tiež cez štyritisíc ručných protilietadlových kompletov a stovky protilietadlových kanónov vrátane ruských samohybných ZSU-23-4 Šilka.
Protilietadlové rakety S-300:
Sýrske letectvo je slabé Hoci oslabená sýrska armáda prišla počas uplynulých mesiacov v bojoch s opozičnými rebelmi o veľa techniky, od stíhačiek cez vrtuľníky až po obrnené vozidlá, stále je účinná.
Týka sa to aj letectva, ktoré by síce dokázalo samo o sebe vzdorovať modernejšie vybaveným a početnejším nepriateľom len pár hodín, no škody by spôsobiť mohlo.
Letectvo je rozmiestnené na štrnástich známych základniach.
Najvýkonnejšie bojové lietadlá sú ruské stroje MiG-29. Má ich byť 40 až 75. Rôzne odhady však hovoria o tom, že bojaschopných je len asi polovica.
Papierovo má sýrske letectvo tiež cez 80 stíhačiek MiG-23MLD, asi 60 útočných MiG-23BN, zhruba 50 stíhacích bombardérov Su-17 a Su-22, možno 40 prepadových či prieskumných MiG-25, dvadsiatku Su-24 a takmer 200 starých MiG- 21.
Koľko ich skutočne lieta, nie je možné overiť. Do boja môže Sýria nasadiť aj časť zo 70 tabuľkových cvičných lietadiel L-39 Albatros československej výroby.
K tomu je ešte potrebné pripočítať približne 70 bojových vrtuľníkov, zhruba polovicu tvoria francúzskej stroje SA-342 Gazelle so strelami HOT, a približne 120 dopravných či viacúčelových vrtuľníkov.
Asadove hlavné letecké základne, ktoré môžu bombardovať:
Zdroj: Foreign Policy
Na mori hrozia ruské strely Prvotné údery by podľa analytikov viedli hneď z niekoľkých smerov. Z geografického hľadiska sa totiž Sýria dá dosť ťažko brániť.
Británia, Francúzsko a prípadne ďalšie európski spojenci by zrejme začali rýchlo budovať predsunuté základne na Cypre alebo v Turecku. Aj keď v prípade Líbye k prvým úderom štartovali francúzske a britské lietadlá z domovských základní.
USA by sa v prvej fáze zrejme spoľahli na ponorky a lietadlové lode. Vojenské plavidlá však môžu byť v ohrození, a to aj napriek tomu, že je sýrske námorníctvo veľmi slabé.
Sýria má k dispozícii len dve zastarané protiponorkové fregaty sovietskeho modelu a dve desiatky člnov.
Fregaty sú vyzbrojené vrhačmi s protiponorkovými raketami a torpédami, ale nenesú žiadne riadené strely. K tomu je určená desiatka člnov.
Sýria má aj jedenásť pobrežných hliadkovacích plavidiel vyzbrojených iba guľometmi, päť mínolovek, tri výsadkové a tri podporné logistické lode.
Nebezpečenstvo predstavujú nadzvukové ťažké protilodné strely Jachont ruskej výroby, ktorých má mať Damask vo výzbroji až 72.
Strela označovaná ako "zabijak lodí" môže byť odpálená z hladinových plavidiel, ponoriek, lietadiel i mobilných pobrežných batérií a jej efektívny dostrel je až 300 kilometrov.
Niektoré správy ale naznačujú, že práve skladisko týchto striel mohla byť terčom izraelských náletov z tohtoročnej jari.
Odpálenie protilodnej strely Jachont:
Chemické zbrane Damask spolieha hlavne na chemické zbrane, ktoré majú byť protiváhou jadrového arzenálu Izraela.
Prvé bojové plyny si Sýria zaobstarala od Egypta už v sedemdesiatych rokoch. Dlhšiu dobu však má aj vlastné výrobné kapacity a vlastné zásoby sarínu a yperitu a podľa niektorých zdrojov aj látky VX.
Špekuluje sa aj o projekte biologických zbraní, ktoré sa majú zameriavať na antrax, botulotoxín a ricín.
Ako nosiče bojových látok slúžia balistické strely. Okrem rakiet FROG-7, 9K72 Elbrus (Scud-B) a 9K79 Točka (SS-21 Scarab) dodaných ešte zo Sovietskeho zväzu si Damask zaobstaral tiež severokórejské zbrane série Hwasong (Scud-C a Scud-D) s dostrelom cez 700 kilometrov.
Vypúšťacie zariadenia sú umiestnené v podzemných tuneloch, ktoré ich chránia pred útokmi zo vzduchu.
Zdroj: natoaktual.cz
Autor: idnes.cz
