Londýn 10. októbra (TASR) - Prečo si izraelský premiér Ariel Šaron želá vojnu v Iraku? Na túto otázku odpovedá vo svojom príspevku pre týždenník Spectator spravodajkyňa z Jeruzalema Emma Williamsová.
"Izraelčania veria, že len bojovná osobnosť môže ukončiť ich dva roky trvajúce utrpenie, keď aj obyčajnú cestu autobusom do práce sprevádza neodbytný strach zo samovražedného bombového útoku.
Mýtus Šarona spasiteľa ale nemôže trvať večne, a to si izraelský premiér uvedomuje. Od jeho zvolenia do funkcie vo februári 2001 sa mu zatiaľ stále nepodarilo priniesť sľubované bezpečie a mier, posilniť hospodárstvo či zlepšiť akýkoľvek iný aspekt každodenného života izraelských občanov.
Veľa Izraelčanov vraví, že taký zlý pocit z vecí verejných ešte nikdy nemali. Vláda čelí rozpočtovej kríze a vo vnútri kabinetu rastie napätie ohľadne miliónov dolárov, ktoré sa investujú do výstavby nezákonných osád na úkor projektov na vlastnom území Izraela. Vojna s Irakom by prinajmenšom priniesla jednotu a vnútornú solidaritu.
Pri všetkom, čo z vojny môže vyťažiť, sa dá pochopiť, prečo Šaron považuje možnosť, že Irak na Izrael odpáli niekoľko nepresných rakiet typu Scud, za prijateľne nízku cenu.
"Chceme sa ale pod Šaronovu agendu, ktorú on a jeho stúpenci vo Washingtone tak zručne presadzujú, podpísať aj my? Neuniká náhodou premiérovi Tonymu Blairovi pri jeho pochopiteľnom úsilí zabrániť Iraku v používaní zbraní hromadného ničenia to, čo sa skrýva pod povrchom?" pýta sa v závere svojho príspevku pre Spectator Emma Williamsová.
