Malebné mesto na Odre je plné parkov, kostolov aj vzácnych budov. Napriek tomu, že nie je ďaleko, veľa Slovákov ho nepozná.
Tomáš Vasilko, redaktor denníka SME
Nie je mnoho miest na svete, kde môžete nájsť podobný obraz. Pod úzkymi nemeckými domami s vežičkami je reštaurácia, ktorá sa volá Ľvovská krčma. S názvom napísaným po poľsky.
Presne túto scénu vidno na hlavnom námestí vo Vroclave, štvrtom najväčšom meste Poľska. Metropola dolného Sliezska, s pestrou minulosťou, je často popri Krakove prehliadaná, no nie úplne právom.
Ukrytá zostáva aj pre mnohých Slovákov. A pritom z Bratislavy sa tam autom dostanete za päť hodín, zo Žiliny za štyri.
Jedno z najzelenších miestDva rozdiely od historického Krakova si tu človek všimne už hneď po príchode. Hoci je Vroclav asi 650-tisícové mesto, počas augustových dní je v centre pokoj.
A zeleň. Mesto leží na ramenách a kanáloch rieky Odry, okolo ktorých je množstvo parkov. Aj preto sa Vroclav označuje za jedno z najzelenších miest Poľska.
Turistický hluk počuť najmä na Rynku, hlavnom námestí v centre mesta. Zopár umelcov si na chodníku robí skice starej radnice, ktorá sa vyníma v strede jedného z najväčších námestí v tejto časti Európy.
Vojna pritom Rynek podobne ako celé mesto tvrdo zasiahla. „Všetky budovy dookola námestia boli zničené. Zázrakom sa zachránila iba radnica. Bomba do nej spadla, no nevybuchla,“ hovorí Radek z turistickej kancelárie mesta. „Budovy teraz vyzerajú presne tak ako predtým.“
Päťdesiat mienVroclav symbolizuje poprepletanú históriu tejto časti strednej Európy. Mesto malo celkovo v histórii až 50 názvov, nemecký Breslau, český Vratislav, ale aj Vratislaviu, Prezlu a mnohé iné.
Štyristo rokov patrilo mesto českému kráľovstvu, od 18. storočia až do konca druhej svetovej vojny bolo nemecké. Rozhodnutia mocných však posunuli hranice Poľska na západ, a tak dovtedy nemecký Vroclav zdedili Poliaci.
Až na 20-tisíc Nemcov museli všetci z mesta po vojne odísť. Na ich miesto prišli najmä Poliaci vyhnaní z Ľvova a okolia, ktoré pre zmenu pripadlo Sovietskemu zväzu. To, že Vroclav bolo nemeckým mestom cítiť na každom kroku.
Pápež aj NSDAPJedným z najvzácnejších dedičstiev po Nemcoch je hala stulecia (storočia), ktorá sa nachádza štyri kilometre od centra. Práve tento rok má sto rokov, postavil ju v roku 1913 miestny nemecký architekt Max Berg pri príležitosti stého výročia víťaznej bitky nad Napoleonom. UNESCO ju v roku 2006 zaradilo do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva.
„Je to jedna z najkrajších modernistických budov v tejto časti Európy. Keď ju postavili, bola najväčšou kupolou na kontinente,“ hovorí Martyna Wiktorová, ktorá nás po hale sprevádza.
„Revolučná bola nielen tým, že ju postavili v modernistickom štýle, ale aj tým, že ju ako jednu z prvých stavali z betónu,“ dodáva.
Samotná hala na pohľad nie je veľká, no zmestí sa sem šesťtisíc sediacich divákov. Nie sú tu žiadne špeciálne lóže. „To bolo jedným z cieľov Maxa Berga. Išlo mu o to spraviť miesto, kde si môžu umenie a kultúru vychutnať všetky vrstvy a všetci sú si rovní,“ rozpráva Wiktorová, prečo ju volajú aj Ľudová hala.
Sála so skvelou akustikou slúži celé storočie ako miesto kultúrnych aj športových podujatí. Bol tu pápež Ján Pavol II., dalajláma, snem tu však mala aj nacistická NSDAP, uskutočnili sa tu rôzne koncerty (naposledy Deep Purple). Najbližšie sa tu odohrajú majstrovstvá sveta vo volejbale.
Kúsok UkrajinyVroclav to je aj kúsok Ukrajiny, ktorý si so sebou priniesli desiatky tisícov vyhnaných Poliakov. Najvzácnejším je Raclawická panoráma, obraz, ktorý v roku 1894 namaľovali poľskí maliari. Zobrazili v nej legendárnu bitku, pri ktorej Poliaci zdolali ruskú armádu, aj keď nakoniec povstanie prehrali.
Plátno s dĺžkou 15 krát 114 metrov pôvodne vystavovali v Ľvove. Po tom, čo mesto pripadlo Sovietskemu zväzu, skončila vo Vroclave s obyvateľmi aj Raclawická panoráma.
„Videl som to už viackrát a vždy, keď prídem do Vroclavu, sem musím ísť,“ hovorí Poliak z Nového Saczu. Podobne láka aj iných, za 20 rokov vystavovania ju videlo šesť miliónov turistov.
Vážia si už aj to nemeckéVo Vroclave však cítiť aj nedávnu socialistickú minulosť, keď sa potláčalo všetko nemecké. Istý čas tu bolo dokonca zakázané hovoriť na verejnosti po nemecky.
Na jednom námestí kúsok od Rynku postavili socialistické bytovky. Z nemeckých pamätníkov v meste zostali len dva, zničili aj básnikov Schillera aj Eichendorffa.
„Z Vroclavu bolo počas komunizmu nechcené nemecké mesto. Nič z 18. či 19. storočia nebolo cenné,“ hovorí Lukasz Galusek z Medzinárodného kultúrneho centra v Krakove, ktoré vydáva aj magazín Herito o ochrane kultúrneho dedičstva.
Práve to sa za posledných 20 rokov zmenilo. Poliaci si už začínajú vážiť aj minulosť, ktorú vo Vroclave zdedili. Napríklad v meste opäť postavili pamätník básnika Eichendorffa.
Aj to bol dôvod, prečo Vroclav, známy aj filmovým či hudobnými festivalmi, vyhral súťaž o post európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2016. „Dnes sa dá povedať, že Vroclav je stredoeurópska metropola,“ dodáva Galusek.
Je to môj Dachbruder, hovorí Poľka o NemcoviJej rodina prišla bývať do bytu, z ktorého musela jeho rodina odísť. Doteraz sa stretávajú.
Hans-Jürgen Roth sa so ženou prechádza ulicami Vroclavu. Nie je tu prvýkrát, Poľsko mu je veľmi blízke.
Narodil sa v meste Bielava, po nemecky Langenbielau, asi 70 kilometrov od Vroclavu. Podobne ako státisíce iných musela jeho rodina po vojne odísť. „Mal som vtedy šesť rokov,“ hovorí dôchodca.
Braček spod strechyManželský pár sprevádza sivovlasá čiperná Poľka Ewa. Jej rodina pre zmenu pochádza z Volýne, ktorá teraz patrí k Ukrajine, no pred vojnou bola poľská. „Môj dedo bol dôstojník. Mal 65 hektárov pôdy. Všetko zostalo na Ukrajine,“ hovorí.
Práve Ewina rodina sa nasťahovala do bytu, z ktorého museli odísť Rothovci. Istý čas bývali spolu. Ak by niekto čakal nenávisť medzi rodinami, zostane prekvapený.
„Doteraz sa stretávame. Je to môj Dachbruder teda braček spod jednej strechy,“ smeje sa Ewa.
Pekný príbeh z Bielavy nemusí byť ojedinelý. „Práve tí Poliaci, ktorí sem prišli z Ľvova, rozumeli Nemcom najviac. Vedeli, aké to je, ak vás niekto vyženie,“ hovorí Renate Zajackowská, šéfka Nemeckého kultúrno-spoločenského spolku vo Vroclave.
Nacisti ušli prvíPred vojnou žilo vo Vroclave 650-tisíc Nemcov, Poliakov len 20-tisíc. Z mesta začali utekať, už keď sa blížil front.
„Najväčší nacisti utiekli ako prví,“ dodáva Zajackowská. V meste zostalo asi 150-tisíc Nemcov, najmä ženy, deti a starci. Tí museli podobne ako Nemci z iných častí nového Poľska odísť. „Mohli si zobrať najviac dvadsať kilogramov vecí.“
Nie všetkých Nemcov vyhnali, po vojne ich tu nechali 20-tisíc. Zostali, aby udržali mesto po vojne v prevádzke, pracovali v elektrárni či riadili električky. Neskôr odišli aj ďalší.
Momentálne vo Vroclave žije len asi tisíc Nemcov. Po revolúcii sem chodia už len ako turisti, podobne ako Hans-Jürgen Roth. „Nepoznám nikoho, kto by sa sem presťahoval naspäť,“ dodáva Zajackowska.
Tomáš Vasilko
Čo musíte vidieť?1. Rynek
Obdĺžnikové námestie patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Úzke nemecké budovy s vežičkami po vojne zrekonštruovali do pôvodného stavu. V strede námestia sa nachádza radnica, jedna z najstarších a najzachovalejších v krajine, ktorá zázrakom vojnu prežila bez ujmy. Na námestí je množstvo reštaurácií a krčiem, odporúčame najmä miestnu piroháreň.
2. Ostrów Tumski
Je to kolíska najstarších dejín mesta. Pôvodne sa nachádzal na ostrove, neskôr jedno rameno Odry zasypali. Prvý kostol tu postavili už v deviatom storočí. Je tu Vroclavská katedrála, ktorú z veľkej časti počas druhej svetovej vojny zničili, mnoho kostolov a len minimum hotelov a reštaurácií.
3. Hala stulecia
Ako jedinú pamiatku v meste ju zaradilo UNESCO do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva. Halu stulecia (storočia) postavili v roku 1913 podľa plánu architekta Maxa Berga a je prelomovou budovou modernistickej architektúry, ako jedna z prvých vznikla z betónu. Aj dnes sa tu konajú kultúrne a športové akcie. Môžete si tu tiež pozrieť interaktívnu výstavu o tejto výnimočnej budove.
4. Multimediálna fontána
Multimediálna vodná show ukazuje, že na pritiahnutie turistov netreba unikátne pamiatky, niekedy stačí len nápad. Pôsobivú hru hudby, svetla a v neposlednom rade vody zo striekajúcich fontán hneď vedľa Haly stulecia si prezrie ročne 1,5 milióna návštevníkov. A to majú možnosť iba päť letných mesiacov v roku, v piatky a soboty večer.
5. Raclawická panoráma
Ukrýva dôležitý obraz nielen pre poľských národovcov. Panoramatické dielo (rozmery 15 krát 114 metrov) zobrazuje bitku pri Raclawiciach v roku 1794, keď Poliaci porazili ruské vojská. Obraz je pôsobivý, často nie je vidieť, kde sa končí a kde sa začínajú rekvizity, ktoré dokresľujú bojové pole. Nepoliakom môže trochu prekážať len patetický hlas audiosprievodcu.
6. Výlet po Odre
Nie drahý výlet loďou po Odre (asi sedem eur) vám ukáže mesto z inej perspektívy. Rieka tu tvorí mnoho kanálov a ostrovov, mesto má 117 mostov. I preto sa Vroclavu hovorí Benátky Poľska.
Tomáš Vasilko
