BBC: EK súhlasí s prijatím 10 členov, vrátane Slovenska

BRATISLAVA 10. októbra (SITA) - Výkonný orgán Európskej únie, Európska komisia, odsúhlasil správu o rozšírení EÚ, ktorá otvorí cestu desiatim novým krajinám, aby sa stali v roku 2004 členmi Európskej únie.V dôsledku rozšírenia sa počet obyvateľov EÚ z

výši zo 400 miliónov na 475, no jej bohatstvo sa zvýši iba o päť percent. Správa konkrétne spomína Poľsko, Maďarsko, Českú republiku, Slovensko a Slovinsko, pobaltské krajiny - Estónsko, Litvu a Lotyšsko ako aj Maltu a Cyprus. Toto rozšírenie bude najväčším v histórii EÚ a hranice zjednotenej Európy rozšíri na východe k Rusku a Ukrajine, na juhu až do Stredomoria začlenením Malty a Cypru.
Únia sa prijatím nových členov výrazne zmení vo viacerých ohľadoch, najvýraznejším bude zrejme vytvorenie najväčšieho vnútorného trhu na svete. Európska komisia však upozoruje, že stále treba ešte vykonať veľa práce. Od kandidátov očakáva pokrok v oblasti justičných reforiem, boji proti korupcii a ekonomickej zločinnosti. Vysokú korupciu a nezamestnanosť vyčíta najmä Slovensku.
Do skupiny desiatich kandidátov pripravených na vstup v roku 2004 nezačlenila Komisia Rumunsko a Bulharsko, u ktorých sa spomína roku 2007 a Turecko hoci je najstarším uchádzačom o členstvo zatiaľ nedostalo ani len pozvánku na začatie rokovaní o členstve.
Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda označil odporúčanie komisie o ukončení rokovaní za mimoriadne dôležitý odkaz pre Slovensko. Podľa jeho slov sa tým naplnil aj cieľ, ktorý si v súvislosti s rokovaniami o vstupe vytýčila jeho vláda v roku 2000, uviedla britská rozhlasová stanica BBC.
V časti venovanej Slovensku sa okrem chvály za dosiahnutý pokrok konštatujú viaceré nedostatky, ktoré bude potrebné pred termínom vstupu odstrániť. Správa sa na úvod vracia do minulých rokov a konštatuje, že predchádzajúce správy v rokoch 1997 a 1998 zistili nedostatky pri plnení politických kritérií, kým správa v roku1999 po prvý krát prišla v tomto smere s pozitívnym hodnotením. Odvtedy krajina urobila značný pokrok pri ďalšom prehlbovaní stability inštitúcií garantujúcich demokraciu, spravodlivosť, dodržiavanie ľudských práv a ochranu menšín. Slovensko naďalej rešpektuje ľudské práva a slobody, uvádza sa v dokumente. Správa ďalej konštatuje, že Slovensko je fungujúcou trhovou ekonomikou a pokračovanie na ceste súčasných reforiem by malo krajine pomôcť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami v rámci únie. Naopak znepokojenie vyvoláva korupcia, aj keď komisia zaznamenala určitý pokrok v boji proti nej, ako aj nezamestnanosť, ktorej riešenie si vyžaduje celý rad štrukturálnych reforiem. Osobitnú pozornosť treba venovať budovaniu úradov zodpovedných za efektívne spravovanie štrukturálnych fondov. Inštitúcie zaisťujúce plnenie európskej legislatívy sú naďalej krehké, hoci aj v ich vytváraní sa dosiahol veľmi dobrý pokrok, konštatuje ďalej správa komisie.
Potrebné bude znížiť deficit verejných financií a deficit na bežnom účte platobnej bilancie. Európska komisia okrem toho považuje za nevyhnutnú reformu výdavkov v oblasti zdravotníctva a dôchodkového zabezpečenia. Pozitívne sa hodnotí priblíženie sa európskej legislatívy v oblasti poľnohospodárstva a komisia privítala prijatie komplexnej antidiskriminačnej legislatívy. Značné pozitívne zmeny boli podľa správy dosiahnuté aj pri postavní rómskej menšiny. Správa na záver konštatuje, že Slovensko naďalej plní svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazalo počas vstupných rokovaní a pripomína, že krajina predbežne uzavrela 27 kapitol. Z toho vyplýva, že Slovensko by malo byť schopné splniť predpoklady pre vstup do časovo vymedzeného harmonogramu. Medzitým však musí pokračovať s prípravami na vstup v súlade s už spomínanými záväzkami, uvádza sa vo výročnej správe Európskej komisie.
Prijatím kandidátskych štátov do EÚ sa tvrdá práca na plnení kritérií členstva pre nich nekončí. Európska komisia navrhuje systém prísneho dozoru nad tým, ako si noví členovia počínajú po hospodárskej i politickej stránke. Únia už podobný monitorovací systém použila pri prijímaní Fínska, Švédska a Rakúska pred siedmimi rokmi, no po tejto vlne rozšírenia bude dozor o niečo prísnejší. Komisia bude signalizovať problémy nových členských štátov pri plnení záväzkov prostredníctvom varovných listov na politickej úrovni. Sledovaná bude napr. oblasť potravinovej bezpečnosti, ekonomického výkonu, pohraničných a imigračných kontrol.
V júli budúceho roka EK posúdi ako sa terajší kandidáti pripravujú na využívanie európskej pomoci pre chudobné regióny. Šesť mesiacov pred samotným vstupom vydá Komisia súhrnnú monitorovaciu správu, ktorá bude pokrývať všetky aspekty legislatívy EÚ. Do prístupovej zmluvy má byť zahrnutý aj kontrolný mechanizmus pre hospodárstvo novej členskej krajiny, čo by malo členským krajinám umožniť reagovať na vážne problémy v konkrétnom sektore ekonomiky daného štátu. Komisia sa už zhodla, že takýto kontrolný mechanizmus zavedenie na dva roky.
Predstavitelia Únie pritom zdôrazňujú, že ide o nástroj politického tlaku na plnenie záväzkov a kritérií členstva a nemá to byť spôsob na oddialenie členstva tej-ktorej kandidátskej krajiny. V Bruseli okrem toho zdôrazňujú, že táto výstražná ekonomická klauzula bude posledným prostriedkom, ktorý sa použije v prípade vzniknutých ťažkostí. Uvádza BBC.

hd