Hotelom a penziónom v českých horách sa nedarí, ich majitelia to vedia vysvetliť. Môžu za to ich hostia, hlavne tí českí, ktorí začali šetriť a obdivovať krásy hôr cestujú maximálne počas víkendu.
Tak sa predsa nedá podnikať. Stovky horských podnikov sú podľa Lidových novín na predaj, mnohé ďalšie zápasia o existenciu.
Lenže hotelieri sa mýlia, pravým dôvodom je to, že väčšina z nich ponúka mizerné služby za vysoké ceny. A predovšetkým nepochopila princíp podnikania, ktorému sa pekným českým slovom hovorí pohostinstvo.
Vyprážané minútky
Pre hoteliera či majiteľa reštaurácie je hosť zmyslom ich práce, niekedy i života. Lenže českí podnikatelia naňho pozerajú skôr ako na chodiaci bankomat, z ktorého treba vytiahnuť čo najviac peňazí za čo najkratší čas.
Nikde to nevidno tak dobre, ako v pohraničí. Na českej strane vás v deviatich z desiatich reštaurácií privíta vôňa prepáleného oleja, jedálny lístok zložený z vyprážaných minútok a nepríjemná, v lepšom prípade unudene vyzerajúca obsluha.
Majiteľa buď neuvidíte, alebo ho nespoznáte, a keď už, tak sa vám posťažuje, aké mizerné to je podnikanie.
Stačí však prejsť niekoľko kilometrov na rakúsku alebo nemeckú stranu a pomer sa obráti. V deviatich z desiatich reštaurácií vás už pri dverách naláka vôňa dobrého jedla a úsmev personálu.
Paradoxom je, že často hovoriaceho po česky, takže protivný výraz na opačnej strane hranice viditeľne nie je národnou chybou.
Je celkom pravdepodobné, že v priebehu návštevy vás pozdraví majiteľ, ubezpečí sa, či ste spokojný, a zaželá pekný zvyšok dňa.
Trpaslíci vám to nevysvetlia
Rozhodne sa vám nebude sťažovať na to, že musí platiť vysokú DPH.
Pritom i tam dnes zaplatíte zhruba rovnako, a cestou späť do vlasti budete premýšľať, prečo to tak všade je a koľko desaťročí budeme musieť ešte čakať, aby sa to zmenilo.
Trpaslíci, stánkari s falšovaným oblečením a prostitútky, ktoré sa ako mávnutím kúzelného prútika objavia pozdĺž cesty pár metrov za hranicami, vám odpoveď nájsť nepomôžu.
