Rakúsko má najmenej ľudí bez práce v Európskej únii a druhú najnižšiu nezamestnanosť aj preto, že kríza rakúsku ekonomiku nezasiahla a mladým zháňajú pracovné miesta už počas štúdia.
Miriam Zsilleová, redaktorka denníka SME
VIEDEŇ. Valeria Borstnerová musí žiadosti o rozhovor odmietať: Herbert Buchinger, šéf Rakúskeho pracovného servisu, je v zahraničí. Jeho zástupca Johannes Kopf vám môže byť k dispozícii, píše asistentka o nadriadenom, ktorého na júnovom minisummite o nezamestnanosti chválili i premiéri Európskej únie.
„Záujem je obrovský, máme veľa žiadostí o rozhovor a pozvaní na rôzne odborné semináre. Pred pár dňami bol u nás osobne španielsky veľvyslanec a cez ambasádu nám volal francúzsky premiér, aby sa opýtal na nezamestnanosť mladých. Boli tu novinári z BBC, Guardianu či z El Páis,“ víta nás vo svojej viedenskej kancelárii Johannes Kopf.
Politici, novinári i experti sa pýtajú na to isté. Ako je možné, že v čase najhoršej ekonomickej krízy v Európe a rekordnej nezamestnanosti s tým nemá osemmiliónové Rakúsko problém. Má najnižšiu nezamestnanosť v Európskej únii a druhú najnižšiu nezamestnanosť mladých.
Ekonomike to ideDlhodobo nezamestnaní
Nemecko: 45,5 percenta
Česko : 43,4 percenta
RAKÚSKO: 24,8 perecenta
SLOVENSKO: 67,3 percenta
Maďarsko: 45 percent
Európska únia: 44,4 percenta
(Údaje AMS sú z roku 2012.
Ide o ľudí, ktorí sú bez práce viac ako 12 mesiacov)
„Tie hlavné dôvody nemajú vlastne s naším úradom nič spoločné. Rakúsko má viac ako desať rokov vyšší hospodársky rast ako eurozóna, a to preto, že sme sa zavesili na nemeckú lokomotívu. Súvisí to s rozhodnutím zo 70. rokov, že nevybudujeme vlastný automobilový priemysel, ale budeme dodávateľom nemeckému. Druhý dôvod je, že rakúske podniky veľmi profitovali z rozšírenia Únie na východ, majú v nových členských krajinách viac investícií ako nemecké podniky, hoci sme 10-krát menší ako Nemecko,“ hovorí Kopf.
Až keď naleje kávu, začne vysvetľovať, aké zásluhy má rakúska politika pracovného trhu na číslach, ktoré krajine závidí celá Európa: 4,6 percenta nezamestnaných (Slovensko 14,5 percenta) a 9,3 percenta mladých nezamestnaných do 25 rokov (Slovensko 36,1 percenta).
Kopf hovorí, že je to kombinácia dvoch vecí: vysoká flexibilita pre podnikateľov a bezpečnosť pre zamestnancov. „Ochrana pred prepustením je zlý inštrument, ktorý podnikateľom komplikuje život. Od roku 2009 máme neisté časy, a to sú časy, keď zamestnávatelia neradi prijímajú ľudí, ak ich majú potom problém prepustiť. Ochranu pred prepustením dáva štát len starším, ľuďom s obmedzením a tehotným ženám, a nie všetkým, ako je to vo Francúzsku či v Španielsku.“
Expert na pracovný trh Helmut Mahringer z Hospodárskeho inštitútu (WIFO) rovnako chváli, že štát málo zasahuje do politiky pracovného trhu. Rakúsko nemá všeobecnú ochranu pred prepustením a nemá ani štátom stanovenú minimálnu mzdu.
„O zmenách či o minimálnej mzde rozhodujú zamestnávatelia so zamestnancami a sociálnymi partnermi podľa oblastí. Tak dokážu presadiť potrebné opatrenia za niekoľko týždňov,“ hovorí Mahringer.
Prispejú na platyFlexibilita pre zamestnávateľov však znamená obavy pre zamestnancov, že o prácu rýchlo prídu. „Zamestnancom musíme zaručiť istotu, že sa o nich postaráme, že dostanú podporu v nezamestnanosti a majú šancu rýchlo si nájsť nové miesto,“ hovorí Kopf o opisuje príklad firmy, ktorá hľadá asistentku a vyberá si medzi niekoľkými uchádzačkami.
„Jedna z nich je bez práce 9 mesiacov, takže povieme firme, že ak si vyberie dlhodobo nezamestnanú, dostane od nás príspevok na jej plat: napríklad na tri mesiace 25 percent z platu pokryjeme my,“ dodáva Kopf.
Dlhodobú nezamestnanosť opisuje ako jed. Do nej investuje pracovný servis druhú najvyššiu sumu po nezamestnanosti mladých.
„Aj keď príde konjunktúra, firmy ich nevezmú, lebo sú dva-tri roky bez práce. Ukázali to štúdie z minulosti. V krajinách, kde je dlhodobá nezamestnanosť nižšia, v čase konjunktúry nezamestnanosť klesá rýchlo, lebo ľudia sú hneď pripravení pracovať,“ hovorí a dokladá to číslami z Rakúska, kde rok po vypuknutí krízy klesla nezamestnanosť, hoci v mnohých iných krajinách narástla.
Prax a školaKeď príde na recept na druhú najnižšiu nezamestnanosť mladých do 25 rokov v čase, keď je v Európe viac ako 5,5 milióna mladých bez práce, odpovedajú Mahringer i Kopf zhodne: Duálny vzdelávací systém, teda kombinácia praxe v podniku a výučby, ktorý je prispôsobený potrebám podnikov.
V Rakúsku si ho financuje mnoho firiem, už desaťročia sa to vypláca oceliarskemu koncernu Voestalpine, ktorý má zastúpenie v 50 krajinách a dnes zamestnáva viac ako 46-tisíc ľudí.
„Jeden vyučený stojí náš koncern skoro 70-tisíc eur, ale za prvých päť rokov po výučbe odíde z nášho podniku len asi 10 až 15 percent učňov,“ hovorí Christiane Karnerová z firmy, ktorá sídli v Linzi.
Investícia, čo stojí za toUčňov, ktorí chodia dva dni v týždni pracovať do konkrétneho podniku a zvyšok sa učia, nájdete vo väčšine odvetví. Funguje to v priemysle, turizme či v obchode. Spoločnosť REWE a jej siete obchodov Billa, Merkur, Penny, Bipa či Adeg už takto vyškolili 1800 učňov.
„Ponúkame 17 odborov, od predavačov v potravinách, parfumérii či v maloobchode cez logistiku a manažérov, bez nich by sme sa nezaobišli,“ hovorí Theresa Teufelová zo spoločnosti Rewe International vo Viedni.
Za prvý rok výučby zarobia učni v hrubom 550 eur mesačne, v treťom roku 1050 eur. Najlepší dostávajú na konci trojročnej výučby prémie, mnohí aj pracovné miesto.
Ak nedajú šancu mladým firmy, postará sa štát. Mladým do 25 rokov dáva možnosť vzdelávať sa cez pracovný servis.
„Ak sa chce stať kuchárom a nikto ho nevezme, lebo mal zlé známky, alebo nenájde reštauráciu, tak príde na školenie k nám. Máme 11-tisíc mladých v Rakúsku, čo sa teraz u nás školia, to vychádza na jedno drahšie miesto na rok asi 20-tisíc eur,“ hovorí Kopf a uznáva, že je to v čase krízy dosť. Opakuje, že je to investícia, ktorá sa vráti.
Máte lepšiu dochádzkuKopf hovorí, že aj tak je 8 percent mladých, ktorí nemajú záujem ani o prácu, ani o štúdium. Za 22 rokov sa len veľmi málo zmenili čísla nezamestnaných ľudí s vysokoškolským vzdelaním akademikov, osôb s maturitou, či so stredným odborným vzdelaním.
Na grafe vyskakuje len jedna krivka. Počet osôb so základnou školskou dochádzkou, teda tých, ktorí prestali do školy chodiť ako 15-roční, sa zdvojnásobila. Z takmer 10 percent vyskočila na necelých 20 percent. V tomto jedinom bode Kopf chváli Slovensko. „U vás je výborná tradícia, že sa do školy chodí do 18 rokov.“
V Rakúsku to nefunguje. Preto pol roka pred uplynutím školskej dochádzky chodia ľudia z pracovného servisu do škôl. Hovoria s deťmi, rodičmi a učiteľmi a hľadajú im uplatnenie.
Rekordné číslaČísla, ktoré Európa Rakúsku závidí, sú na rakúske pomery rekordne vysoké. Podľa národných štatistík je o tri percentá viac ľudí bez práce ako ukazuje Eurostat.
Experti hovoria, že aj rakúsky pracovný trh potrebuje reformy.
Experti i politici sa však zhodujú v tom, že v kríze sa má šetriť všade, len nie na investíciách do pracovného trhu. Tam dáva Rakúsko ročne miliardu eur, polovica ide na mladých nezamestnaných.
A nešetrí ani v čase krízy. „My dnes investujeme viac peňazí ako v roku 2010,“ dodáva Kopf.
