Vojak, ktorý posunul WikiLeaks depeše, je najtvrdšie potrestaným mužom v amerických dejinách, ktorý vyzradil tajné informácie.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME.
FORT MEADE, BRATISLAVA. Bradley Manning čakal tri a pol roka vo väzbe, kým si napokon včera vypočul trest. Finále procesu proti nemu trvalo necelé dve minúty.
Sudkyňa plukovníčka Denise Lindová odsúdila amerického vojaka na 35 rokov väzenia. Po vypočutí trestu Manninga, ktorý podľa reportéra Guardianu neprejavil emócie, vyviedli zo sály.
Vojenský tribunál už v júli povedal, že je vinný v 20 bodoch vrátane špionáže, za to, že posunul 700-tisíc tajných dokumentov o vojne v Iraku a Afganistane a diplomatických depeší organizácii WikiLeaks.
Najvyšší trest
Je to podľa Guardianu zďaleka najtvrdší trest v amerických dejinách, aký dostal človek, ktorý vyniesol tajnú informáciu.
Manningovi z trestu odrátajú tri a pol roka, ktoré už strávil vo väzbe, aj ďalších 112 dní za to, že ho držali v neľudských podmienkach.
Trest pre Manninga by mal byť výstrahou pre ďalších ľudí, ktorí sa rozhodnú vyniesť tajné informácie z prostredia amerických štátnych inštitúcií. Whistlebloweri, ako sa im hovorí, sú už dlho tŕňom v oku vláde Baracka Obamu.
Significant strategic victory in Bradley Manning case. Bradley Manning now elegible for release in less than 9 years, 4.4 in one calculation
— WikiLeaks (@wikileaks) August 21, 2013
Odstrašujúci účinok
Aj preto žiadal žalobca pre 25-ročného Manninga trest 60 rokov.
„Bude to mať odstrašujúci účinok,“ povedal kapitán Joe Morrow v záverečnej reči.
Naopak, obhajoba žiadala 25 rokov (Manning sa k 10 bodom priznal), aby po návrate nebol príliš starý začať odznova. Po tretine odpykaného trestu môže požiadať o prepustenie na podmienku.
Obhajcovia navyše neskôr avizovali, že požiadajú prezidenta Baracka Obamu o milosť pre Bradleyho Manninga.
Obrátia sa aj na armádny odvolací súd s viacerými sťažnosťami, ktoré sa budú týkať údajného porušenia Manningových práv na spravodlivý súdny proces.
