Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Je to jeden z dôvodov, prečo v Iráne neveria americkej ani britskej zahraničnej politike. O úlohe týchto krajín v štátnom prevrate v roku 1953 tam vie každý školák.
Málokoho preto prekvapili v pondelok zverejnené dokumenty, v ktorých americká CIA presne po 60 rokoch prvýkrát priznáva, že bola v pozadí puču, v ktorom zvrhli vládu ľavicového premiéra Muhammada Mosaddeka.
Moc získal autoritatívny monarcha šach Reza Pahláví až do islamistickej revolúcie v roku 1979.
Išlo aj o ropu
- Guatemala (1954): CIA zvrhla guatemalského ľavicového prezidenta, nasledovalo 30 rokov občianskej vojny.
- Dem. rep. Kongo (1960): báli sa komunistického prevratu a odstránili premiéra,
- Dominikánska rep. (1961): pomohli zabiť vládcu krajiny.
- Južný Vietnam (1963): podporili prevrat prezidenta.
- Brazília (1964): CIA stála za nepokojmi a zbrojila opozíciu ľavicového prezidenta.
- Čile (1973): podporila zvrhnutie ľavicového prezidenta Salvadora Allendeho.
Americkú úlohu v puči už v minulosti uznala bývalá americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová, aj sám prezident Barack Obama.
„Uprostred studenej vojny hrali Američania úlohu v zvrhnutí demokraticky zvolenej iránskej vlády,“ povedal Obama v Káhire v roku 2009.
Briti napríklad doteraz neuznali svoj podiel na prevrate. A práve Britmi sa to celé začalo.
V roku 1951 sa demokraticky dostala k moci ľavicová Mosaddekova vláda. Jej kľúčovým rozhodnutím bolo znárodniť iránsky ropný priemysel. Ropu tu dovtedy ťažila britská Angloiránska ropná spoločnosť, v súčasnosti gigant BP.
Keď znárodnenie potvrdil parlament, Briti zúrili. Staronový premiér Winston Churchill sa neskôr rozhodol, že ekonomické a diplomatické tlaky nestačia a režim treba zvrhnúť.
Hrozba komunizmu?
Sami si na to už Briti netrúfli, a tak sa obrátili na Američanov. Washington súhlasil až po tom, čo vyhral prezidentské voľby republikán Dwight Eisenhower.
Jedným z argumentov bolo aj to, že hrozí, že sa v Iráne chopia moci komunisti. „Nikdy tu nebola reálna hrozba komunizmu,“ myslí si naopak podľa Guardianu iránsko-arménsky historik Ervand Abrahamian.
CIA nazvala prevrat operáciou TPAJAX.
Ako sa píše v dokumentoch, jej cieľom bolo „legálnymi a kvázilegálnymi metódami spôsobiť pád Mosaddekovej vlády a nahradiť ho prozápadnou vládou pod vedením šacha."
Tajní zaplatili armádnych dôstojníkov, ale aj grázlov z ulice, aby vytvorili tlak na vládu.
Hoci sa najskôr zdalo, že puč nevyjde, 19. augusta demonštrácia podplatených ľudí vtrhla do Mosaddekovej rezidencie. Do Teheránu tiež zvážali ľudí autobusmi z iných častí krajiny, aby ovládli ulice.
Puč vyšiel, Mosaddek dostal tri roky väzenia.
V prevrate hral dôležitú úlohu aj Norman Schwarzkopf starší, ktorého syn, slávny americký generál, v roku 1991 vyhnal irackú armádu z Kuvajtu v prvej vojne v Perzskom zálive. Pár dní pred pučom ho bol osobne dohadovať priamo v Teheráne s šachom Pahlávím.
Ďalšie z priznaní
Je to ďalšie zo série priznaní americkej tajnej služby toto leto.
Minulý týždeň zverejnil Národný bezpečnostný archív, že CIA priznala existenciu pre ufológov legendárnej Oblasti 51, kde cvičili svoje najmodernejšie lietadlá.
Takisto na verejnosť prenikol dokument, v ktorom CIA uznala, že špehovali ľavicového intelektuála a aktivistu Noama Chomského.
