Vláda chce napriek tomu zakázať Moslimské bratstvo.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Keď vo februári 2011 odstúpil po tlaku demonštrantov dlhodobý autoritársky prezident Husní Mubarak, tešili sa takmer všetci Egypťania.
V júli tohto roka, potom, ako armáda po masových demonštráciách odstránila demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího, sa tešila aspoň sekulárna časť Egypta.
Dnes sa už v Egypte neteší nikto.
Na uliciach zomierajú stovky ľudí, vláda a armáda označujú islamistickú opozíciu za teroristov a krajina sa každým dňom viac a viac delí na dva nezmieriteľné tábory. Výnimočný stav, ktorý egyptská vláda vyhlásila minulý týždeň, pripomína Mubarakov režim asi najviac.
„Zažívame temné časy,“ priznal pre BBC Chalíd Abdalla, celosvetovo uznávaný herec a egyptský aktivista.
Tlačia na plyn
Chronológia
11. februára 2011: prezident Husní Mubarak rezignoval.
24. júna 2012: Muhammad Mursí z Moslimského bratstva vyhráva prezidentské voľby.
3. júla 2013: armáda za podpory sekulárnych demonštrantov zvrhla prezidenta Mursího.
14. august 2013: armáda čistí námestia od proMursího demonštrantov. Zahynulo najmenej 630 ľudí.
16. august 2013: počas Dňa hnevu zomrelo 173 ľudí.
17. august 2013: počas pokračujúcich násilností zomrelo 79 ľudí.
18. august 2013: pri pokuse o vyslobodenie členov Moslimského bratstva z väzenského konvoja zahynulo 36 ľudí.
Egypt, najvýznamnejšiu krajinu v severoafrickom regióne, začína ovládať chaos a násilie.
Už to však nie je len o boji medzi armádou, políciou a podporovateľmi islamistov. Násilie sa dostalo aj medzi civilistov. Naplno sa to prejavilo cez víkend počas obliehania mešity al-Fath blízko Ramzesovho námestia v Káhire.
Tam sa v piatok konala hlavná protivládna demonštrácia s názvom Deň hnevu, počas ktorej zomrelo minimálne 173 ľudí. Väčšina z nich práve v hlavnom meste.
Mešita sa v ten deň premenila na miesto, kam ľudia prinášali ranených a mŕtvych. Podvečer ju však obkľúčil rozvášnený dav sekulárnych civilistov, ktorých nevedela pod kontrolu dostať ani polícia.
Ľuďom v mešite sa vyhrážali smrťou, tých, ktorí sa odvážili vyjsť, zbili a napadli aj niekoľkých západných novinárov.
„Napadli ma a vzali mi notebook a mobil,“ napísal na Twitter Patrick Kingsley z britského denníka Guardian.
Atmosféru zhoršujú aj vyjadrenia vládnych politikov, ktorí demonštrantov označujú za teroristov. A to aj napriek tomu, že protivládne protesty boli až do stredajšieho zásahu, pri ktorom zomrelo 630 ľudí, relatívne pokojné.
„Je to, akoby ste boli v aute, ktoré sa rúti veľkou rýchlosťou a všetci chcú ešte viac tlačiť na plyn namiesto toho, aby zatiahli brzdu,“ povedal pre Guardian egyptský novinár Abdel-Rahman Husseín.
Kde došlo v Egypte k bojom:
Zdroj: Economist
Zakážu bratstvo?
Presne tak znejú aj vyhlásenia dočasného premiéra Házima Babláweho. Ten cez víkend oznámil, že sa bude snažiť presadiť zákon, ktorý by Moslimské bratstvo opäť poslal do ilegality.
„Nebudeme sa zmierovať s tými, ktorí majú na rukách krv a otočili zbrane proti štátu a jeho inštitúciám,“ vyhlásil.
Hon na opozíciu sa už začal. Polícia podľa štátnych médií zatkla vyše tisíca členov Moslimského bratstva a štvrtinu z nich obvinili vyšetrovatelia z vraždy, z pokusu o vraždu a z terorizmu. Boli medzi nimi aj lídri islamistického hnutia.
Na situáciu v krajine už reagoval aj Západ, ktorý vládu vyzval na zdržanlivosť. Tá však akékoľvek pochybenia odmieta. Moslimské bratstvo a ich prívržencov aj naďalej označuje za extrémistov.
Vývoj v Egypte dva a pol roka po úspešnom zvrhnutí autokratického režimu ilustruje aj proces s exprezidentom Mubarakom. Ten pokračoval aj v piatok, z bezpečnostných dôvodov sa ho však Mubarak nezúčastnil a v Egypte už nikoho nevzrušoval.
Egyptu hrozia dlhodobé nepokoje, islamisti sa len tak nevzdajú, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
