Miloš Zeman je podľa výsledkov najúspešnejším českým politikom posledných rokov, ak nie celej ponovembrovej éry. Za necelý polrok v prezidentskom úrade dosiahol zo svojich cieľov maximum možného. Takmer sa chce neracionálne napísať, že i viac.
Pravicová vláda padla, sociálna demokracia mu zobe z ruky, ODS je pred krachom a Zemanova vlastná strana SPOZ sa stala spoľahlivým prevodníkom jeho osobných záujmov, s miestom v budúcom parlamente istým.
Navyše prostredníctvom „svojej“ strany zachráni Zeman hlasy tých nespokojných a radikálnych voličov, ktorí po vymiznutí radikálnych strán typu republikánov padali v mnohých predošlých voľbách pod stôl.
Za svojho súpera si Zeman vybral Kalouska a všetko smeruje k tomu, aby budúce voľby boli interpretované práve ako súboj Zeman versus Kalousek.
Nie hádam preto, že by politik s podobne znelým hlasom a rétorickými schopnosťami bol jeho jediným dôstojným súperom. Ale preto, že Zeman vie, ako bude kontroverzný zakladateľ TOP09 rozdeľovať pravicových voličov.
Ak niekto môže zabrániť ich mobilizácii a vysokej účasti, tak je to práve on. Mnoho voličov si môže povedať, že než voliť Kalouska, neprídem k voľbám radšej vôbec.
Alebo budem voliť menšie zostávajúce či nové subjekty, dosiaľ „nezašpinené“ mocou. Na pravici teda robí Zeman presný opak toho, čo na ľavici. Snaží sa, aby čo najviac hlasov prišlo navnivoč.
Prezident pojal politiku nie ako jednu šachovú partiu, ale skôr simultánku proti všetkým. Niektorých chce poraziť na hlavu a „zašliapať“ do zeme, s inými mu bude stačiť zahrať remízu. Čo chce a potrebuje, sú nemohúca pravica a poslušná ľavica. Zatiaľ mu to vychádza stopercentne.
