V jeho dome v 25-tisícom Wolfsbergu asi tri hodiny od Viedne nás nevíta služobníctvo ani honosné zariadenie domu či obrovský pozemok. Charizmatický sedemdesiatnik s modrou krvou nás prevedie cez vkusne, ale prakticky zariadenú pracovňu, ukáže obrazy moderných rakúskych maliarov a v hosťovskej izbe nám sám naleje vodu. Má oblečené rifle a letné sako. Žiadne formality. Hoci je potomkom jednej z najmocnejších európskych dynastií. Prvý raz sa prezidentom Rakúska môže stať Habsburg. ULRICH HABSBURG-LOTHRINGEN (72).
Ako cisári, králi a vojvodovia panovali Habsburgovci v Európe viac ako 600 rokov. Aké to bolo vyrastať ako Habsburg po zániku rakúsko-uhorskej monarchie v malom meste v Korutánsku?
„Ako dieťa som s tým mal problém. Hoci som sa narodil v roku 1941, ľudia stále vnímali Habsburgovcov pre prvú svetovú vojnu ako vojnových štváčov. V škole ma vždy hnevalo hlavne to, že si moji učitelia mysleli, že keď sa volám Habsburg, musím lepšie ovládať dejiny ako iní žiaci. Teraz si myslím, že Habsburgovci robili dejiny a iní sa ich musia učiť.“
Sú tradície alebo vlastnosti, ktoré prežili monarchiu a sú stále súčasťou Rakúska?
„Ak to berieme podľa skupín ľudí, tak úradníci dobre prežili monarchiu. Už počas monarchie mali veľký vplyv a to im vydržalo aj po jej zániku. To je rozdiel medzi Rakúskom a inými krajinami, u nás majú úradníci stále veľmi silné postavenie.“
Okrem úradníkov?
„Aj vojaci, tí sú relatívne silno prepojení s monarchiou, za mojich čias aj teraz bolo v armáde veľa šľachticov. A ešte ministerstvo zahraničných vecí, aj tam je veľa ľudí so šľachtickým pôvodom. Stretol som sa s jedným úradníkom, ktorý bol diplomatom v Egypte a pomohlo mu to. Hneď ho uviedli do spoločnosti, v islamistickej spoločnosti je podobná hierarchia ako u šľachticov. Takže to stále prináša aj výhody.“
Keď pred dvoma rokmi zomrel Otto von Habsburg, posledný následník habsburského trónu, písali rakúske noviny o konci Habsburgovcov. Súhlasíte?
„Bezprostredné napojenie na monarchiu sa skončilo, ale to, čo sa menej vidí, je, že moje príbuzenstvo je silne zastúpené v spoločnosti: sú to právnici, bankári a sú všade po svete, jeden si vzal manželku z Belgicka, druhý z Luxemburska, sú v Španielsku, ale aj v Mexiku.“
Vy ste sa zaslúžili o to, že sa o Habsburgovcoch opäť začalo hovoriť v súvislosti s politikou. Vašou zásluhou sa zrušil zákon z roku 1919, ktorý zakazoval členom panovníckych rodov kandidovať na rakúskeho prezidenta. Nacionalisti či populisti mohli, ale vy či vaša manželka, vydatá za Habsburga nie. Stále majú Rakúšania strach z Habsburgovcov?
„Majú, bolo to cítiť v Maďarsku, v Bavorsku či v komunistickej NDR, je to až smiešne, že nemohli kandidovať, lebo stále existuje nebezpečenstvo, že sa zmení republika na monarchiu. Teoreticky to môže urobiť každý, kto iniciuje referendum o tejto otázke, nemusí to byť Habsburg. Ja som vždy opakoval môj smrteľný argument, že potomkovia nacistov môžu všetko, aj kandidovať, hoci za ich éry zahynulo 50 miliónov obetí a šesť miliónov židov a za Habsburgovcov bolo len 10 miliónov obetí.“
To je naozaj smrteľný argument...
„To je, ale sedí.“
Zrušenie zákazu bol úspech, ku ktorému vám gratulovali mnohí z žijúcich Habsburgovcov práve na pohrebe Otta von Habsburg. Ste spokojný?
„Áno, som veľmi rád a musím za to pochváliť Rakúšanov i politikov. Z politikov napríklad šéfa poslaneckého klubu sociálnych demokratov Josefa Capa, ktorý predtým vyhlásil, že jeho frakcia nikdy neuzavrie mier s domom Habsburgovcov. Potom som mu poslal e-mail a viedli sme veľmi príjemný rozhovor. Rovnako ma dvakrát prijal prezident Heinz Fischer, čo určite pomohlo k zmene postoja k Habsburgovcom.“
A čo Rakúšania?
„Počas celej diskusie o zrušení zákona neboli žiadne útoky na moju osobu a pomaly sa nálady zmenili. Podľa prieskumu v novinách bolo ešte v septembri 80 percent proti zmene zákona, počas Vianoc už len niečo vyše 50 percent. Ukázalo sa, že diskusia pomohla a že sa netreba nechať odstrašiť.“
Budete teda v roku 2016 kandidovať, ako to zmena zákona umožňuje?
„Ak moju kandidatúru podporí jedna z dvoch veľkých politických strán ľudovci alebo socialisti, premyslím si to. Najradšej by som kandidoval za sociálnych demokratov, ktorí sa zaslúžili o to, že sme prišli o práva. Keby som vyhral, tak by sme 100 rokov Rakúskej republiky oslavovali s Habsburgom v prezidentskom paláci, ktorý kandidoval práve za sociálnych demokratov.“
Ak vás veľké politické strany nepodporia?
„Potom to nie je zaujímavé, chýbali by mi hlasy a peniaze. Naposledy ma kampaň stála 30-tisíc eur a keď zarábam 1500 eur mesačne, to sa nedá. A už budem mať 75, mám pred sebou v živote aj iné veci.“
Nepatrí k prehnaným predstavám o Habsburgovcoch aj tá, že ste veľmi bohatí?
„Všetci si myslia, že keď ste Habsburg, vlastníte veľa pôdy a máte veľký majetok. A potom mnohých prekvapí, že aj ako Habsburg si musíte dávať pozor, aby ste veľa nemíňali. Pôdu máte, lebo ste si ju odkúpili od rakúskeho štátu. Trvalo to dlho, než pochopili, že aj my si musíme nájsť občianske zamestnanie a snažiť sa ako iní.“
Sú šľachtici lepší politici?
„Šľachtici majú hlavne dobrú sieť kontaktov po celej Európe v bývalých štátoch monarchie. Veľká časť Habsburgovcov sú právnici a ekonómovia, bankári. Len desať percent z nich vlastní pôdu, patrí k armáde a len minimálne sú to umelci. Fungujú teda väčšinou v oblastiach, kde ide o moc a kde dobre rozumiete, ako fungujú veci. V monarchii mali mocní na rozdiel od dneška väčší zmysel pre dlhodobé vízie a pre hodnoty.“
Tie vám v rakúskej politike chýbajú? Aký by bol pra-pra-pra-pra-pravnuk cisárovnej Márie Terézie prezidentom?
„Myslím si, že je dôležité robiť úprimnú politiku a nie priveľa sľubovať. Politika potrebuje hodnoty, ktoré nebudete meniť, hodnoty musia ostať relatívne stabilné. To mi v politike chýba.“
Aký má dnes Rakúsko vzťah k susedom a štátom, s ktorými bolo kedysi v monarchii?
„Vďaka Európskej únii sedíme zase spolu a ekonomika tú šancu využila skôr. Hospodársky vývoj smeruje na východ, je tam aj veľké riziko, ale aj veľa šancí. Politici by sa tomu mali viac prispôsobiť. Bývalé štáty monarchie dnes v EÚ tvoria asi 70 miliónov ľudí, to by mohla byť veľmi silná skupina, ktorá by mala v Únii váhu, a ak tomu vezmeme ešte Rumunsko, ktorého časť k monarchii patrila, a Poľsko, tak to skočí na 111 miliónov obyvateľov, čo je skoro štvrtina Únie. Bolo by treba zlepšiť hlavne prepojenie. Medzi niektorými mestami je dnes horšie vlakové spojenie ako v čase monarchie.“
Okrem zákazu kandidovať chcete presadiť i ďalšiu zmenu: aby mohli šľachtici používať tituly, ktoré boli v Rakúsku tiež zakázané po prvej svetovej vojne. Aký by ste mali titul vy?
„Ulrich arcivojvoda z Rakúska. Ale pre mňa to nemá veľký význam. Ide o to, že v Nemecku to funguje, aj v Taliansku, aj mnohých iných štátoch, tak prečo to nemá fungovať v Rakúsku? Je to časť histórie, ide len o titul bez prostriedkov. Naopak, navrhol som, aby sa tituly vrátili za poplatok: kniežací titul za 100-tisíc eur, von pred menom za 5000 eur.“
Koľko ľudí by sa to týkalo?
„Asi päťtisíc ľudí v Rakúsku, hlavne mnohých úradníkov a vojakov.“
Takže by na tom Rakúsko zarobilo?
„Presne tak, a mohlo by sa to aj ohraničiť, šľachtický titul na desať rokov ako špecifickú poznávaciu značku.“
Aké sú rodinné stretnutia Habsburgovcov? O čom sa bavíte pri dezerte?
„Rodinné stretnutia sú veľmi zriedkavé. Keď sa stretneme, hovoríme o tom, aby rodina držala pokope a aby sa dobre prezentovala na verejnosti. A, samozrejme, hovoríme o politike, keďže ja sám som členom strany Zelených.“
Ako vychovávate svoje deti ako potomkov Habsburgovcov?
„Veľmi voľne od starých príbehov. V škole ich učia, že Habsburg je istou značkou tradične pre pravicu, my sme ako rodičia pritom ľahko doľava.“
Takže rebeli v panovníckom rode?
„Ak ste Habsburg a nepatríte do pravicového tábora, tak je to vždy téma. Dcéra korunného princa Rudolfa sa vydala za socialistu, Habsburgovci v cudzine boli proti Hitlerovmu režimu a môj krstný otec a strýko arcivojvoda Jozef Ferdinand strávil istý čas v koncentračnom tábore Dachau, čo jeho život skrátilo tak, že som ho nemohol spoznať."
