SME

Aké je to nejesť a nepiť cez deň? Zažila som ramadán na vlastnej koži

Počas ramadánu by mal moslim prečítať celý Korán. Ľudia sú však na to občas príliš leniví.

(Zdroj: AUTORKA)

Počas ramadánu by mal moslim prečítať celý Korán. No veľa mojich priateľov z Indonézie priznáva, že sú občas leniví študovať svätú knihu.

Už od prvej chvíle, čo som začala komunikovať s Indonézanmi cez internet, ma všetci varovali, že v období, keď budem v ich krajine, bude ramadán – mesiac, cez ktorý sa moslimovia po celom svete postia od jedla, nápojov, cigariet i sexu – od východu až do západu slnka.

Nechápala som, prečo by mi to malo prekážať, a nastupovala som do lietadla odhodlaná postiť sa spolu s nimi.

Indonézia je krajinou s najväčšou moslimskou populáciou na svete, a predsa nie na všetkých ostrovoch prevládajú prívrženci islamu. Ramadán však bolo cítiť, vidieť a, samozrejme, počuť v podobe zvolávania k modlitbám z mešít všade. Aj v rodinách, ktoré ma medzi seba prijali.

Pôst dobrý pre telo

Prvý deň Ramadánu trávim v džungli v Bukit Lawangu na Sumatre. Som odhodlaná nejesť, ale už dopredu viem, že bez vody to v týchto klimatických podmienkach nepôjde.

„Aj pre nás je to bez vody ťažké,“ hovorí kamarát Panji. „Oveľa ťažšie je nepiť ako nejesť,“ pokračuje mladík, ktorý nechápe, prečo sa chcem tiež postiť, keď nie som moslimka. Môj dôvod je jednoduchý – sama nemám rada, keď sa pokúšam o očistu a všetci okolo mňa jedia. Budem teda solidárna voči miestnej kultúre a náboženským zvykom a nebudem provokovať, rozhodla som sa.

„Navyše, keď hovoríš, že je to dobré pre tvoje telo, možno to bude dobré aj pre moje,“ odpovedám Panjimu, ktorého hlavný dôvod pôstu je, že prospieva jeho organizmu.

Naprieč celou Indonéziou nachádzam v rozhovoroch s miestnymi ďalšie vysvetlenia. ramadán má slúžiť na pripomenutie toho, že nie všetci majú to šťastie, že majú čo jesť a piť alebo že vlastne nejde o materiálne pôžitky, ale v duchovnej rovine je ramadán mesiacom odpúšťania a konania dobra, vďaka čomu sa človek dostáva bližšie k podstate islamu.

Netrúfam si spochybňovať druhé vysvetlenie, ale v prípade toho prvého mám isté pochybnosti o interpretácii významu ramadánu – po tom, ako som zažila niekoľkokrát buka puasa – ukončenie pôstu so západom slnka sprevádzané veľkolepými hostinami či popíjaním nočnej kávy.

Ženy už počas dňa chystajú večeru, je sa až po západe slnka.

Desiatky chutí po dni pôstu

Na prvú ramadánovú večeru ma k sebe pozvala Yoan s rodinou. Sedíme s drobnou moslimkou, s vlasmi ukrytými pod zelenou šatkou, na holej betónovej podlahe jej domova a krájame uhorky a želé zo zeleného čaju do miestneho tradičného nápoja. Variť sme začali už o tretej popoludní. Keďže som celý deň nič nejedla, počas najbližších štyroch hodín premýšľam o tom, ako to môžu zvládať, pol dňa variť a ani neochutnať.

„Môžeš ochutnať – dáš si trošku na špičku jazyka a hneď to vypľuješ,“ veselo ma upokojuje Yoan. Jej dcéra zatiaľ mieša v umelohmotnej miske múku s vodou a zeleninou, aby mohla o chvíľu vypražiť zeleninové koláčiky na palmovom oleji. Okrem toho pripravujú tradičný sójový tempeh, zeleninu podobnú nášmu špenátu, rezance.

O druhú polovicu hostiny sa stará švagriná, do ktorej domu sa presúvame pomedzi ryžové políčka a domáce rybníky krátko po šiestej hodine.

Celá veľká rodina, ktorá má asi 10 členov, sa posadí na koberec na zemi okolo desiatok malých misiek a tanierikov, ponúkajúcich najrôznejšie vône a chute. Pani domu rozdá poháre s čajom.

Z mobilu znie odpočítavanie do ukončenia prvého pôstneho dňa. Najprv sa napijeme, potom zjeme na úvod niečo sladké a pokračujeme ostatnými dobrotami. Dospelí členovia rodiny si rozložili dva koberčeky v protiľahlých rohoch miestnosti a postupne sa striedajú pri modlení – skôr než sa naozaj pustia do jedenia.

Pred modlitbou sa však musia prezliecť do modlitebného odevu – ženy sa tak nachvíľu stávajú bielymi paniami, zahalenými od hlavy až po zem – okrem chodidiel, zápästia a tváre.

Po večeri sedím na lavičke pred dreveným domčekom s bratrancom Yoan. „Mám rád ramadán a to práve preto, že sa celý mesiac takto stretávame. Pôst mi vôbec neprekáža, už som dospelý, viem, prečo to robím,“ spokojne odfukuje po večeri, prezradzujúc ďalší dôvod, pre ktorý je ramadán pre moslimov výnimočný.

Cez deň je pôst, v noci hostina s desiatkami chutí.

Tam, kde vládne šaría

O pol štvrtej ráno vtrhla do izby Ritina mama a ja sa budím na to, ako z nej strhla perinu a kričí čosi po indonézsky. Je čas dať si raňajky. Skôr než vyjde slnko.

Všetci členovia rodiny sú rozospatí. Na stole sú dve nádoby ryže, vajíčka s chilli, tradičná kaša s kukuricou – prakticky to, čo zostalo z večere, sa len prikrylo veľkou sieťovanou pokrývkou, aby na to nesadali muchy.

Skorými raňajkami sa začína ďalší deň ramadánu. Tentoraz som v Banda Ačehu na úplnom severe Sumatry, ktorý mal snahu sa osamostatniť a ako jeden z dôvodov uvádzali miestni povstalci i to, že oblasť chce realizovať islamské právo šaría, čo nie je pod centrálnou indonézskou vládou možné. Som teda v regióne, kde je neprípustné, aby ste vkročili do mešity bez hidžábu.

Obchody, warungy (miestne reštaurácie) sú cez deň zatvorené. Tie, ktoré chcú fungovať, potrebujú povolenie, a predsa musia mať zatiahnuté široké žalúzie. Podvečer sa okraje ciest zaplnia ženami, ktoré z presklených vozíkov predávajú malé koláčiky a smažené pochutiny či farebné presladené nápoje z ovocia, kokosového mlieka a želé, čo robia radosť najmä deťom. Nápoje si všetci vezú domov na motorkách v plastových vrecúškach.

Rita sa dnes nepostí, pretože dostala menštruáciu. Na rôznych miestach, kde sa v Indonézii ocitám, udávajú moslimovia rozličné situácie, keď je prípustné nedodržiavať pôst. Ženy sa nemusia postiť počas menštruácie alebo keď sú tehotné, či v období šestonedelia.

Sprievodcovia džungľou zase hovorili, že predsa musia jesť, keď celý deň kráčajú. Spolucestujúci v lietadle tvrdí, že aj cestovatelia majú udelenú výnimku. Dian, ktorá pochádza z Banda Ačehu, ale žije na Bali, sa tiež nepostí – pretože Bali je slobodnejšie než jej rodný región. Skoro sa zdá, že by si každý mohol nájsť svoju výnimku. A predsa väčšina indonézskej populácie berie pôstny mesiac vážne.

Na rozdiel odo mňa. Po pár dňoch snahy o rešpektovanie miestneho diania sme s kamarátom Čechom počas návštev rozvojových projektov takí vyhladovaní, že sme si kúpili smažené tofu a hneď ho pred očami predavačky schuti dávame do úst. Neuvedomujúc si, čo činíme.

Reakcia okolo stojacich moslimov, keď zarazene prestávame žuť, lebo nám došlo, že jeme v regióne Ačeh na verejnosti? „Bagus, bagus,“ kričia (dobre, dobre), smejúc sa na našich vystresovaných tvárach.

rramaa.jpg

Ramadán je aj časom modlitieb.

Ramadánové detaily

Prežívanie ramadánu sa odráža v desiatkach momentov každodenného života, a tak je ramadán odpoveďou na mnoho otázok, ktoré si počas cesty krajinou kladiem.

Prečo diaľkový autobus zastavuje práve o štvrtej v noci a všetci z neho vystupujú, aby sa najedli? Pretože po príchode do cieľovej stanice už bude slnko na oblohe.

Prečo vo veľkých mestách popri ceste predávajú pyrotechniku? Pretože práve s petardami a prskavkami sa deti počas ramadánu zabávajú po zotmení.

Prečo sa ulice po šiestej večer nachvíľu vyprázdnia od motoriek, hoci obyčajne sa v dopravnej situácii nemôžete vyznať? Všetci večerajú.

Prečo chlapíci v uniformných tričkách rozdávajú v hlavnom meste ostrova Sulawesi Makassare papierové škatuľky? Nájdete v nich prvú pomoc – koláčik a plastový pohár s vodou.

Alebo prečo skupinka mladých ľudí púšťa z dodávky hudbu a vyspevuje pri tom? „Zbierajú tak peniaze, aby si mohli kúpiť jedlo a pitie,“ vysvetľuje 21-ročná Sheilla.

A čo deti pobehujúce veselo po uliciach s bankovkami v rukách? „Rodičia niekedy motivujú deti, aby sa postili tým, že im sľúbia peniaze. Alebo zmrzlinu,“ zaspomína mladá moslimka na svoje detstvo.

Národný exodus

Ramadán naozaj nie je iba o jedle, hoci by sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať. Rita zahalená celá v bielom otočila po večeri svoj koberček smerom k Mekke a pol hodinu spieva texty Koránu. Hoci arabčine, v ktorej je Korán písaný, Indonézania nerozumejú, dôležité je naučiť sa znaky a počúvať zvuk. Indonézsky preklad je druhoradý.

Počas ramadánu by mal moslim prečítať celý Korán. V Indonézii však veľa z mojich priateľov priznáva, že sú občas leniví študovať svätú knihu.

O šiestej ráno míňame na motorke stovky ľudí, ktorí kráčajú z mešít domov. Ženy zahalené v dlhých bielych širokých hidžáboch pôsobia ako duchovia. O to viac, že ich občas trošku zamotá, keďže nie sú poriadne vyspaté. Najvážnejšia modlitba, ktorej sa v mešite účastnia všetci, sa odohráva ráno v deň, ktorým začína oslava konca ramadánu.

Moslimovia v Indonézii nazývajú tieto dni lebaran alebo idul fitri. Ešte niekoľko dní pred lebaranom nastáva národný exodus, ako nazval hromadný presun väčšiny Indonézanov za svojimi rodinami môj spolucestujúci v lietadle. Celý týždeň majú Indonézania voľno – deti nechodia do školy, dospelí nepracujú, kancelárie sú zatvorené. Obchodníci či napríklad majitelia reštaurácií sa o fungovaní svojho biznisu rozhodujú sami.

Tradičné jedlo: ryža s kokosom zabalená v banánovom liste a uvarená na pare.

Noviny pred mešitou?

Deň pred lebaranom pripravujú celé rodiny tradičné jedlá. Takmer všade vidno ženy a deti posedávajúce na zemi pri obrovských lavóroch s ryžou a kokosom, ktoré trpezlivo balia do banánového listu, aby ich následne uvarili v pare. Po krajine sú bilbordy so želaním veselého sviatka. So západom slnka sa v posledný deň pôstu rozbúšia nad niektorými mešitami ohňostroje, zaplnia sa reštaurácie.

Niektorí posedávajú s priateľmi pri pive či nočnej káve až do skorého rána. V prípade, že sa nezmestia do mešity, kúpia si noviny a rozložia svoju dvojstranu pred mešitou, aby sa mohli na začiatok idul fitri modliť v blízkosti chrámu. Čakať, že si ľudia novinové strany odnesú so sebou, aby ich odhodili, by bolo v Indonézii naivné.

Zmysel pre poriadok či spracovanie odpadu v krajine chýba, takže novinové strany ležia pri mešite či na chodníkoch do chvíle, kým ich neodveje vietor. Nachádzame ich na rôznych miestach Makassaru, keď sa s Ikhsanom presúvame od jednej rodiny k ďalšej.

Moslimské Vianoce

Najprv zastavujeme u tety a strýka, kde sa naraňajkujeme, vedieme chvíľu zdvorilostnú konverzáciu a pokračujeme ďalej do obchodu Ikhsanových rodičov. V obchode s drogériou a školskými potrebami nás víta Ikhsanov otec. Objíme syna, ktorý ho poprosí o odpustenie za všetko zlé, čo mu spôsobil, ako je v tento slávnostný deň zvykom. Jedlo, ktoré pripravila Ikhsanova mama, je položené na pulte, kto chce, môže sa obslúžiť.

Po chvíli zastavuje pred obchodom auto, z ktorého vystupuje sedemčlenná rodina, všetci vyobliekaní v nových šatách. Nasleduje vzájomné podávanie rúk, pri ktorom si deti pokladajú ruku starších na čelo na vyjadrenie rešpektu. Časť rodiny sa zabáva s mobilom, ďalšia sa zhovára a časť sa zabáva tým, že sa fotí s bielou turistkou.

„Na začiatku ramadánu je to vždy ťažké. Trvá pár dní, kým si zvykneš, že nemôžeš cez deň piť,“ spomína Ikhsan na obdobie pred mesiacom. „Ale dnes sa mi zase zdalo zvláštne, keď som sa chcel ráno napiť a mohol som,“ smeje sa, vyjedajúc arašidové oriešky. „To vieš, teraz budeme pár dní jesť ako tigre,“ hovorí Ikshan.

Indonézania si vedia užiť voľné dni. Vodopád neďaleko Makassaru je plný rodín s deťmi. Kým dospelí si rozložili na skalách svoje hrnce s ryžou a kuracie karí a piknikujú, deti sa veselo spúšťajú dolu prúdom na čiernych dušiach z pneumatík. Mnoho rodín tiež cestuje do svojich rodných dedín, aby po ceste navštívili všetkých bratrancov a sesternice.

Pripadám si ako u nás na Vianoce. S tým rozdielom, že my sa postíme iba jeden deň namiesto celého mesiaca, aj to len v prípade, že chceme vidieť zlaté prasiatko. Ale stretnutia s rodinou sú podobné. Aj množstvo jedla, ktoré nám na návštevách ponúknu naši príbuzní. Hoci, čo sa týka jeho variácií, v tom sú Indonézania bezpochyby nápaditejší.

ramadan.jpg

Kokosový nápoj s poriadnou dávkou cukru a ovocia.

Ramadán

Ramadán je najvýznamnejším moslimským sviatkom, postenie sa v priebehu tohto mesiaca patrí medzi päť pilierov islamu. Pôstny mesiac pripadá na deviaty mesiac islamského kalendára a každý rok sa posúva o desať dní.

Islamský kalendár je totiž lunárny a jeden mesiac tak trvá 29 – 30 dní. Moslimovia sa v priebehu mesiaca ramadán postia od úsvitu až do západu slnka od jedla, pitia a ďalších neduhov, ako sú cigarety či sex.

Približné trvanie ramadánu je možné vypočítať, avšak začína sa nocou, keď je mesiac v nove. Tento rok trval ramadán od 10. 7. do 8. 8.

Ramadán sa končí sviatkom, ktorý v Indonézii nazývajú idul fitri (nazývaný tiež lebaran), pre ktorý je charakteristické stretávanie rodín. Deti pri tejto príležitosti prosia svojich rodičov o odpustenie.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 19 353
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 914
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 954
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 424
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 416
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 933
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 537
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Český premiér Petr Fiala.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší

Toto je ten typ prezidenta, akého chcem, povedal o Bidenovi Obama.


TASR
Vlajka OSN.

Kráľovská rodina v Saudskej Arábii vládne v duchu ultrakonzervatívnej interpretácie islamu.


TASR
Ilustračné foto.

Príčina nehody je stále nejasná.


TASR

Sportnet

Carlos Alcaraz.

S turnajom sa lúči aj maďarský tenista Fábián Marozsán.


TASR
Miroslav Benko (vpravo) spolu s Viktorom Pečovským.

Miroslav Benko oslavuje 50 rokov.


Danielle Collinsová.

Jej súperkou bude kazašská tenistka Jelena Rybakinová.


TASR
Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


SkryťZatvoriť reklamu