Vláda dala rozpustiť protestné tábory islamistov za zosadeného prezidenta. Po tvrdom zásahu armády sa hovorilo o stovkách obetí.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
KÁHIRA, TEL AVIV. Egyptská vláda v stredu stratila trpezlivosť s prívržencami Moslimského bratstva a vojakov poslala zrovnať ich protestné tábory v Káhire.
Zomreli pri tom stovky ľudí vrátane 17-ročnej dcéry lídra Moslimského bratstva Mohammeda Beltagyho či britského kameramana Deana (61) z britskej televízie Sky News.
Novinára zastrelili, keď natáčal zásah egyptskej armády proti demonštrantom, ktorí si chceli vysedieť návrat zosadeného prezidenta Muhammada Mursího.
Vládni snajperi
Chronológia
Egyptská kríza
- 3. júl: egyptská armáda zosadila prezidenta Muhammada Mursího po masívnych protestoch,
- 4. júl: Mursího prívrženci obsadili Káhiru a snažia sa vynútiť jeho návrat.
- 14. august: armáda tvrdo rozohnala protestné tábory a zaviedla výnimočný stav.
Zrážky medzi protestujúcimi a armádou, ktorá sa podľa zahraničných reportérov neštítila dav rozháňať automatickými zbraňami či snajpermi, označilo Moslimské bratstvo za masaker. Vláda naopak za nastoľovanie poriadku, ktoré neskôr pokračovalo vyhlásením výnimočného stavu na mesiac.
Zákaz vychádzania vo veľkých mestách ako Káhira, Alexandria či Suez platí od siedmej večer do šiestej rána.
Vláda hovorila o 278 obetiach a vyše 1400 zranených, Moslimské bratstvo uvádzalo 2 200 mŕtvych a vyše 10 000 zranených.
Medzičasom sa však objavili správy o nových obetiach v Alexandrii a v provincii Minjá južne od Káhiry.
Baradej odstúpil
Použitie násilia ostro odsúdili Spojené štáty, Európska únia aj Turecko. „Tiež kritizujeme návrat výnimočného stavu,“ povedal jeden z hovorcov Bieleho domu Josh Earnest.
Kvôli nemu odstúpil aj viceprezident Mohamed Baradej, známy nositeľ Nobelovej ceny za mier.
"Je pre mňa ťažké naďalej niesť zodpovednosť za rozhodnutia, s ktorými nesúhlasím a ktorých následkov sa obávam. Nemôžem niesť zodpovednosť za jedinú kvapku krvi," citovala ho agentúra Reuters.
V Káhire celý deň panoval chaos, ozývala sa tam streľba, nad mestom lietali helikoptéry, boli zatvorené viaceré inštitúcie vrátane turistických atrakcií. Násilnosti sa rozšírili aj do ďalších miest.
Egyptská polícia neskôr počas stredy zadržala viacero lídrov Moslimského bratstva - dvoch popredných predstaviteľov bratstva, hovorcu aj hlavného teológa. Vo väzbe skončil aj radikálny duchovný, ktorý má blízko k bratstvu.
Traja zo zadržaných sú hľadaní prokuratúrou, ktorá ich chce vypočuť pre obvinenia z podnecovania násilností a spriahnutia s cieľom zabiť protestujúcich vyzývajúcich na odvolanie Mursího.
Premiér obhajoval zákrok
Egyptský minister vnútra Muhammad Ibráhím v stredu večer povedal, že bezpečnostné sily nedovolia, aby sa v krajine konali ďalšie okupačné protesty proti zosadeniu Mursího.
Minister na tlačovej konferencii vysielanej naživo v štátnej televízii tiež oznámil, že pri stredajších zrážkach prišlo o život 43 policajtov vrátane 18 dôstojníkov. Mursího stúpenci podľa neho zaútočili na 21 policajných staníc, vtrhli do budovy ministerstva financií a podpálili sedem kostolov, informovala agentúra AP.
Dočasný egyptský premiér Házim Babláwí medzitým obhajoval "neľahké" rozhodnutie nariadiť vypratanie protestných táborov v metropole s tým, že úrady nemali po neúspechu úsilia o dohodu inú možnosť ako zasiahnuť. Poďakoval zároveň polícii za zdržanlivosť pri akcii.
"Požiadali sme bezpečnostné sily, aby konali so sebakontrolou, a ja by som sa rád poďakoval policajtom za ich mimoriadnu zdržanlivosť," uviedol Babláwí v televíznom vystúpení. "Štát musel konať, aby zaistil bezpečnosť a pokoj občanov... V tomto stave chaosu by nemohlo dôjsť k ekonomickému pokroku."
Babláwí dodal, že výnimočný stav bude trvať čo možno najkratšie, pričom vláda je odhodlaná uskutočniť armádou podporovaný plán obnovenia demokracie. "Budeme pokračovať. Vybudujeme náš demokratický, civilný štát," vyhlásil.
Čo príde teraz?
Vláda varovala protestujúcich, ktorí sa zhromažďovali na dvoch miestach v Káhire už od začiatku júla, že ich tábory nebude tolerovať večne.
Moslimské bratstvo zasa svojich ľudí vyzvalo, aby zotrvali a ešte v stredu žiadalo svojich prívržencov, aby vyšli do ulíc.
Stredajšie udalosti a ich dosah, ktorý nebude určite pokojný, prakticky vymazali možnosť na dialóg medzi armádou podporovanou vládou a Moslimským bratstvom.
Práve národné zmierenie hlasy zvonku Egypta označujú za jedinú možnosť, ako sa vyhnúť občianskej vojne a ďalšiemu ničeniu Egypta.
Obe strany ukazujú, že o zmierenie im nejde. Armáda ani Moslimské bratstvo sa nehrnú do kompromisu. Ten by vnímali ako porážku v spore, ktorý rozdeľuje celú krajinu.
Začal sa armádnym prevratom, ktorý s podporou sekulárnej opozície zvrhol islamistického prezidenta Mursího. Toho zadržiavajú nevedno kde a chcú súdiť.
Silnou pákou na vládu v Káhire by mohlo byť rozhodnutie Američanov zastaviť finančnú a vojenskú pomoc Egyptu. O tom však hovoria viac komentátori ako politici.
