Peter Morvay, redaktor denníka SME
BUDAPEŠŤ. Árpád Schilling patrí k najznámejším maďarským divadelným režisérom.
Pravidelne režíruje v zahraničí, najmä v Nemecku a vo Francúzsku. Založil a v rokoch 1995 až 2008 viedol Divadlo Krétakör, považované za hlavnú nezávislú divadelnú scénu u našich susedov.
V posledných troch rokoch je tiež známy ako veľmi hlasitý kritik toho, ako sa vláda Viktora Orbána snaží ovládnuť a prerobiť domácu kultúru.
Vláda na každé možné miesto vrátane kultúrnych inštitúcií dosadzuje kádre, pri ktorých je jedinou požiadavkou bezvýhradná lojalita. Podľa Schillinga však nejde o premyslený plán nejakej ideologickej revolúcie.
„Orbán raz vyjadril prianie, aby ho vítali s láskou v ktorejkoľvek kultúrnej inštitúcii v krajine, do ktorej zavíta,“ hovorí Schilling.
Obrazy, ako ho s potleskom a nastúpenými deťmi vítajú v múzeách a divadlách, nehrejú len jeho ego, prídu vhod aj v predvolebnej kampani.
Dnes už bývalý štátny tajomník pre kultúru László L. Simon dokonca prišiel s nápadom, aby sa kultúrne inštitúcie v budúcnosti ani neobsadzovali konkurzmi, štát by mal ich šéfov jednoducho vymenovať bez nich podľa vlastného výberu a hotovo.
Kým väčšina kvalitnej kultúry bojuje pre nedostatok peňazí a nepriazeň vlády o prežitie, niektoré „kultúrne“ inštitúcie sa naopak topia v peniazoch.
Platí to najmä o takzvanej Maďarskej kultúrnej akadémii (MMA), o ktorej aj tento týždeň vysvitlo, že získala z vládnych rezerv ďalší zhruba milión eur.
Akadémia priemernosti
Napriek vznešenému menu je MMA v podstate len súkromným spolkom národniarskych umelcov.
Nová orbánovská ústava však tento spolok postavila na roveň uznávanej Maďarskej akadémie vied, darovala jej lukratívnu budovu v centre mesta, podriadila jej Műcsarnok, najvýznamnejšiu galériu moderného výtvarného umenia, a určila ju za rozdeľovača značnej časti verejných peňazí určených na kultúrne projekty.
O MMA je známe, že má veľmi jednostranný ortodoxne nacionálnokonzervatívny vkus. Jej šéf György Fekete bol pred rokom 1989 málo známym dizajnérom straníckych centrál, a aj neskôr budil pozornosť len ako politik.
Spôsobil škandál rasistickým výrokom naznačujúcimi nemaďarský charakter spisovateľa Györgya Konráda či slovami, že „kašle na demokraciu“. Po týchto výrokoch aj časť členov MMA na protest odišla.
Väčšina však zostala, možno i pre peniaze. Členovia MMA dnes dostávajú zo zákona len za svoje členstvo pravidelnú apanáž, ktorá by mala podľa zámeru vlády postupne dosiahnuť výšku apanáže členov riadnej akadémie vied, asi 1500 eur mesačne.
Apanáž by dokonca mali dostávať aj ich pozostalí. MMA navyše zverené peniaze rozdáva najmä vlastným členom a sympatizantom.
Režisér Árpád Schilling. FOTO: SME - TIBOR SOMOGYI
Peniaze a závisť
„Týchto ľudí nespája politické presvedčenie, ale kariéra. Sú profíci len v získavaní výhod,“ tvrdí Schilling.
Väčšinou predstavujú v lepšom prípade umelecký priemer a nenávidia úspešnejších kolegov uznávaných aj v zahraničí.
„Práve priemer režimu najviac vyhovuje,“ hovorí Schilling.
Vie sa totiž, že priemer je od režimu závislý, bez neho by nebol nikde a bude mu slúžiť do roztrhania tela. Kvalitnejší umelci naopak doma už nedokážu získať peniaze na svoje projekty a ak im nepomôžu ani zahraniční partneri, z Maďarska odchádzajú.
Ak sa doma ozvú, vyhrážajú sa im.
Keď sa organizátor segedínskeho divadelného festivalu Theátrum na jednom stretnutí kriticky vyjadril o vládnej kultúrnej politike, nový štátny tajomník pre kultúru János Halász mu nepriamo pohrozil. Naznačil, že na dotyčného môže poslať vládneho poverenca označovaného za „päsť Fideszu“, ktorého úlohou je rôznymi obvineniami diskreditovať opozičných lídrov a kritikov.
Poverenec Gyula Budai napríklad stál za medzinárodným škandálom, ktorý vyvolal pokus šikanovať a trestne stíhať niekoľko známych maďarských filozofov a odporcov vlády za údajnú spreneveru dotačných peňazí.
Polícia nakoniec stíhanie zastavila s tým, že k žiadnej sprenevere nedošlo.
V Budapešti. FOTO: SME - TIBOR SOMOGYI
Ruinové krčmy v Pešti upadajú
Legendárne alternatívne podniky plné mládeženičí komercia.
BUDAPEŠŤ. Takzvané ruinové krčmy (romkocsma) patrili k najvyhľadávanejším miestam v Budapešti. Prvá z nich vznikla pod menom Szimpla v roku 2001.
Skupina mladých vtedy obsadila nevyužívaný dom a dvor v srdci mesta, vybavila ho odvšadiaľ pozbieraným starým nábytkom a vytvorila krčmu a klub poskytujúci priestor a tvorivé dielne alternatívnym predstaveniam a výtvarnému umeniu.
Lákadlo pre mladých
Po Szimple nasledoval viac ako tucet ďalších a ruinové krčmy sa stali sa najmä pre mladých západných turistov hlavným lákadlom Pešti.
Dnes je však väčšina ruinových krčiem v centre naozaj len pre turistov a domácich snobov, hovorí Tamás Czibolya, novinár z internetových novín hvg.hu a gitarista blues-rockovej kapely Fat Cat.
Postihol ich osud mnohých legendárnych pražských krčiem premenených na turistické atrakcie a tie pravé „hospody“ väčšinou treba hľadať mimo centra.
Zmena prebehla za posledný rok. Aj do zahraničia prenikli správy o konfliktoch medzi niektorými krčmami a novým konzervatívnym vedením mesta z vládneho Fideszu.
Biznis nadovšetko
Podľa Czibolyu však za tlakom na zmenu charakteru krčiem nie sú ani tak ideologické spory ako ekonomické záujmy a korupcia.
„Z ruinovej krčmy sa stal príliš dobrý biznis, než aby ich mesto chcelo likvidovať.“
Niektoré miesta prevzali noví majitelia, otvorili sa krčmy pripomínajúce tie ruinové, ale už zamerané na bohatšiu klientelu. Tradičná študentská sa z nich vytratila.
To platí aj pre dnes najživší kút večernej Pešti Dvor Gozsdu, ktorý vznikol pred rokom tiež ako miesto alternatívneho umenia a zábavy. Dnes je to lapač turistov.
Atmosféru niekdajších ruinových krčiem a alternatívnych scén je možné podľa Czibolyu v Pešti stále zažiť. Treba však nájsť, najlepšie s miestnym znalcom, nenápadnejšie miesta v blízkosti univerzít alebo mimo centra.
Ruinové krčmy treba hľadať mimo centra. FOTO: SME - TIBOR SOMOGYI
