ALEPPO, BRATISLAVA. „Ani keby na Zem priletel prorok Mohammed,“ povedal štrnásťročný sýrsky chlapec z Aleppa Mohammed Kattaa a tá veta sa mu stala osudnou.
Živil sa roznášaním kávy vo večne ostreľovanom meste na severe krajiny, kde jednému zo sýrskych rebelov odmietol naliať zadarmo.
„Keď to začul jeden z islamistov, zaviedol ho k jeho mame, pred jej očami ho brutálne zbil a popravil guľkou do hlavy,“ rozpráva SME Donatelle Rovera jeden z krutých príbehov dnes už takmer dvaapolročnej vojny v Sýrii.
Obavy z islamistov
Výskumníčka Amnesty International sa práve vrátila zo Sýrie. Od marca 2011, keď tam vypuklo povstanie proti prezidentovi Bašarovi Asadovi, tam už tucetkrát vyšetrovala porušovanie ľudských práv.
Príbeh popraveného Mohammeda z najväčšieho sýrskeho mesta podľa nej ukazuje na rastúci vplyv islamistov medzi sýrskymi rebelmi.
„Zabili ho, pretože podľa nich urazil Proroka. Tento prípad, zatiaľ, našťastie, nie je reprezentatívny,“ rozpráva krízová výskumníčka, ktorá je jednou z mála ľudí, ktorí sa do Sýrie odvážili.
„Sektárske násilie, rozmach islamistických skupín a ozbrojených kriminálnych gangov bez politickej príslušnosti znemožňujú prístup západných novinárov. Ak teda netúžite byť unesený,“ hovorí slovenský fotograf Victor Breiner, ktorý viackrát navštívil Aleppo.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Ustavičný strach o život
Dvojmiliónová metropola na severe je rozdelená na dve časti. Jednu kontroluje vláda, druhú rebeli.
„Tam sa žije najťažšie, pretože je neustále bombardované vládnymi jednotkami. Ľudia nikdy nevedia, kedy príde nový útok.“
Mesto trápi humanitárna kríza. „Má problém s vodou, elektrinou, chýbajú základné lekárske zariadenia,“ tvrdí Rovera. Do susedných krajín utiekli za hranice skoro dva milióny utečencov, vyše stotisíc zomrelo a diplomatické či vojenské riešenie je v nedohľadne.
„Je to najmä vďaka Rusku a Číne, ktoré blokujú tlak na Asada,“ hovorí výskumníčka zhrozená zo situácie v Sýrii. Krajina sa podľa nej ocitla na pokraji záujmu medzinárodného spoločenstva.
„Ak to prirovnávame k Líbyi, tej sa Medzinárodný trestný tribunál venoval už dva týždne po masakri na demonštrácii, v Sýrii ani po dva a pol roku nie je možné referovať o vojnových zločinoch pre postoj Moskvy a Pekingu,“ hovorí Rovera.
„Výsledkom je, že zodpovední za masakry proti civilistom necítia žiadny tlak, že raz ponesú zodpovednosť za svoje činy, a to ich motivuje, aby v nich pokračovali.“ Výskumníčka z Amnesty je presvedčená, že vojnových zločinov sa dopúšťajú obidve strany.
„Rebeli najmä nezákonne popravujú zajatých vojakov. Väčšina civilných obetí je však výsledkom vládneho bombardovania, či už zo vzduchu, tankami či balistickými strelami, ktoré často zničia celú štvrť a sú najkrvavejšie,“ dodáva Rovera.
Ihrisko ako pohrebisko
Neustále zvuky ostreľovania počula aj v púštnom meste Dír al-Zúr neďaleko Iraku, do ktorého vedie len jedna cesta cez most.
„Ostreľujú ho vládni snajperi a tak je problém pohybovať sa po meste,“ hovorí Rovera, ktorá sa stala svedkom, ako v jednej časti mesta začali pochovávať mŕtvych na detskom ihrisku.
„Inú možnosť nemali. Deti sa už vonku nehrajú, ľudia sedia doma pre streľbu, ktorú tam počuť v noci aj cez deň.“
Sýrčanov lepšia budúcnosť tak skoro nečaká. Západ sa chce vyhnúť intervencii a Rusko sa nikam neponáhľa. Jeho diplomat včera vyhlásil, že skôr než v októbri k mierovej konferencii o Sýrii nedôjde, pretože ich diplomatický kalendár je plný.
„Je veľa akcií,“ citovala agentúra Reuters Gennadija Gatilova, dvojku na ministerstve.
Kde má byť červená línia
Medzinárodný thinktank International Crisis Group situáciu v Sýrii prirovnáva k bujnejúcej rakovine.
„To, čo dominuje vo verejnej debate, len prehlbuje krízu a neprinesie spoľahlivé riešenie,“ píše vo svojej správe.
Rovera je sklamaná aj z postoja amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý si definoval červenú líniu až v prípade použitia chemických zbraní.
„To sa oficiálne napriek rôznym správam ešte nepotvrdilo, lenže v konflikte medzitým zomrelo stotisíc ľudí.“ Len počas ramadánu vyše 4-tisíc.
