Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Americká vládna agentúra NSA zažíva ťažké časy.
Viac ako polovica Američanov neverí, že sú pred špehovaním dostatočne chránení a nedávno v snemovni len tesne neprešiel návrh, ktorým chceli kongresmani zrušiť financovanie kontroverzných sledovacích programov.
Až doteraz sa NSA mohla spoľahnúť aspoň na Baracka Obamu. Agentúru chránil aj potom, ako sa verejnosť od Edwarda Snowdena dozvedela, že ich súkromie už nie je to, čo bývalo.
Americký prezident sledovanie chráni aj ďalej. Pod tlakom verejnej mienky a časti politikov sa však rozhodol, že najlepšou cestou bude presvedčiť verejnosť, že tajným službám a ich programom môžu dôverovať.
Chce zmeniť časť kontroverzného Patriot Act (vlasteneckého zákona).
Tajný súd bez kontroly
Predstavte si súd, ktorý vždy vypočuje len jednu stranu a zároveň funguje bez akejkoľvek verejnej kontroly. Agenda, o ktorej rozhoduje, je totiž tajná. Tak rozhoduje americký federálny súd pre odpočúvanie (FISC).
Ak chce vládna agentúra ako NSA niekoho sledovať, musí jej žiadosť schváliť sudca súdu pre odpočúvanie. Kritici však tvrdia, že sa žiadosti často posudzujú len formálne.
Za vyše 30 rokov fungovania súdu odmietli sudcovia povoliť odpočúvanie len v jedenástich prípadoch. Povolili ho takmer v 39-tisíc prípadoch.
Okrem toho súd už viackrát rozšíril právomoci tajných služieb. O tom sa však verejnosť nemala ako dozvedieť – všetky informácie boli klasifikované ako tajné. To chce teraz Obama zmeniť.
Sledovanie zrušiť odmieta, sľúbil však, že presadí kroky, ktoré zvýšia transparentosť celého procesu. Týkať sa to má aj súdu pre odpočúvanie, pri ktorom má v budúcnosti pôsobiť verejný advokát.
Snowden nie je patriot
To všetko má priniesť novelizácia časti Patriot Act. Keď ho v minulosti menili, vždy to bolo len smerom k väčším zásahom vlády. Prvýkrát ho budú uvoľňovať.
Zákon, ktorý bol prijatý po 11. septembri 2001, mal Američanom zabezpečiť ochranu pred terorizmom. Čoraz viac ľudí však začína zákon považovať za nástroj, ktorým vláda zasahuje do ich súkromia.
„Nestačí, ak týmto programom dôveruje prezident Spojených štátov. Dôverovať im musia aj americkí občania,“ vyhlásil Obama počas piatkového prejavu.
„Svojím spôsobom to bolo víťazstvo Edwarda Snowdena a jeho podporovateľov,“ povedal po zverejnení plánov americkej vlády Julian Assange, šéf WikiLeaks. Obama sa s nadšením zo Snowdenovho odhalenia nestotožňuje.
„Nepovažujem ho za vlastenca,“ povedal.
