Tri roky po európskom bailoute južanský národ stále potápa kríza. Na jedno pracovné miesto sa hlási aj štyristo ľudí.
ATÉNY, BRATISLAVA. Takých príbehov ako Eleni Theodorouová by sa dali nájsť tisíce. Dvadsaťšesťročná Grékyňa skončila druhú najväčšiu univerzitu v Grécku, v Solúne. Prácu sú hľadá už rok a pol.
Bezúspešne. „Cítime sa neproduktívni,“ povedala pre portál Marketplace.
Spomína, ako sa vlani hlásila na pozíciu učiteľa angličtiny v severnom Grécku. „Bolo tam asi štyristo uchádzačov,“ hovorí žena, ktorá zvažuje odchod do Nemecka.
Jej príbeh ukazuje, aké ťažké je nájsť si v Grécku prácu. Od začiatku krízy prešli už štyri roky, no v krajine mesiac čo mesiac rastie rekordné číslo nezamestnaných.
Momentálne ich je podľa gréckeho štatistického úradu 27,6 percenta. Od roku 2008 stúpol počet ľudí bez práce v tejto 11-miliónovej krajine o milión osôb.
Mladých do 24 rokov je bez práce 64,9 percenta. Číslo je očistené o sezónne práce, práve turizmu sa tento rok v Grécku darí.
Kde je strop?
Kedy narazí grécka nezamestnanosť na strop, ťažko predpovedať. Podľa rôznych odhadov by tento rok mala dosiahnuť 28 až 30 percent. V Európskej únii nemá väčšiu nezamestnanosť nikto, v Európe len Kosovo, Macedónsko a Bosna a Hercegovina.
„Počet nezamestnaných pribúda takmer iba zo súkromného sektora,“ povedal SME grécky ekonóm Spiros Skouras. Od začiatku krízy sa podľa Los Angeles Times zavrelo 160-tisíc malých podnikov, tento rok to má byť ďalších 6-0tisíc.
Medzi nezamestnaných sa zatiaľ zaradilo len minimum pracovníkov vo verejnej sfére. Podľa Skourasa doteraz vláda ľudí len prestala najímať.
Ak odišli do dôchodku, tak ich jednoducho nenahradili. Podľa Los Angeles Times takto skončilo 128tisíc ľudí. Celkovo sa počet zamestnancov v štátnej správe odhaduje na 700tisíc.
Prvýkrát však teraz prichádzajú na rad aj tvrdé výpovede. Vláda v júli schválila, že zruší 25tisíc miest.
Prestali aj demonštrovať
Grécko je už šiesty rok v recesii, ekonomika padne o ďalších päť percent, celkovo sa pomaly zmenšila o tretinu.
Mnohí to dávajú za vinu tvrdým úsporným opatreniam, ktoré museli prijať, aby dostali pomoc 240 miliárd zo zahraničia.
Americký prezident Barack Obama vo štvrtok na stretnutí s gréckym premiérom Antonisom Samarasom radil, že okrem konsolidácie sa treba zameriavať na rast a pracovné miesta. Eurokomisár Oli Rehn trvá na tom, že úsporné opatrenia sú „ťažké, ale správne“.
„Ťažko povedať, čo by bolo bez nich, v každom prípade výrazne prispeli k súčasnej nezamestnanosti,“ dodal Skouras.
Ekonóm Yanis Varoufakis Daily Telegraph povedal, že situácia je devastujúca. „Duch Grécka sa zlomil. Gréci už prestali demonštrovať, doma si lížu rany alebo opustili krajinu.“
