Pre krajinu ako celok nie je také dôležité, kto koho nemá rád a naopak. Dôležitejšie je to, čo s tým chcú občania urobiť.
Izraelské prieskumy napríklad ukazujú, že tunajšia verejnosť sa veľmi nestotožňuje s názormi tých politikov, ktorí volajú po tom, aby izraelskí Arabi dokazovali svoju lojálnosť k štátu Izrael prísahami vernosti a tak podobne.
Izraelským Židom sa tiež nepáčia snahy obmedzovať arabské mimovládne organizácie.
Výskumníci sa zhodujú na tom, že Židia v Izraeli sú k svojim arabským spoluobčanom tolerantnejší ako mnohí politici a rabíni blízki pravici.
Dokonca im menej prekáža aj to, že Arabi nenastupujú do armády, je medzi nimi výraznejšia sociálna odkázanosť aj nezamestnanosť, hoci u ultraortodoxných židov ich to vyslovene poburuje.
Aj tu sa zdá, že veci posudzujú racionálnejšie ako politici.
Aby veci neboli jednoduché, rovnaký prieskum popredných židovských a arabských akademikov ukázal, že postoje izraelských Arabov k Židom sú čoraz negatívnejšie.
Arabi sa cítia ako druhoradí občania, nevedia si presadiť svoju agendu a s Izraelom sa veľmi nestotožňujú. Neobviňujú za to svojich politických zástupcov, ale svojich spoluobčanov.
Prieskum ukázal, že veci sú trochu inak, ako sa tradične podávajú v zahraničných médiách. Nič to nemení na tom, že vzťahy medzi izraelskými občanmi nie sú dobré a že pre krajinu ako celok nie je také dôležité, kto koho nemá rád a naopak. Dôležitejšie je to, čo s tým chcú občania urobiť.
Môžu na oboch stranách nevoliť strany s extrémistickými postojmi, môžu ignorovať tých, čo zľahčujú problémy a hádžu ich na iných, a môžu sa snažiť dozvedieť sa o iných niečo viac. Napríklad aj to, čo sa tým druhým na nich nepáči a prečo.
Iste, je to trochu zľahčujúci pohľad, ale veci sú už také zamotané, že treba s ich riešením začať u seba.
