PRAHA, ÚSTÍ NAD LABEM. „Naša socialistická vlasť je plná žiarivých ľudí. Tí najžiarivejší sú v uránových baniach,“ píše sa v angličtine na jednom z tričiek, ktoré ako suvenír predáva pražské Múzeum komunizmu.
Z bývalého režimu je v Prahe už len atrakcia, ktorá láka turistov. Sídli nad reštauráciou s rýchlym občerstvením v centre mesta.
„Je to cool,“ hovorí mladá britská turistka s novým tričkom v ruke.
Komunisti sú napriek tomu v českom parlamente nepretržite od revolúcie, hoci sa nikdy nedostali k moci, strany s nimi ani vážne nerokovali. Iná situácia je však v českých krajoch, kde sa posilňujú a po minuloročných voľbách dokonca prevzali moc nad severenými Čechami, inde vytvorili koalície s ČSSD.
Istota práce
Fakty
Komunisti v Česku
KSČM má viac ako 55-tisíc členov, polovicu všetkých registrovaných straníkov
v Česku.Jej predseda Vojtěch Filip bol agentom ŠtB.
V Poslaneckej snemovni majú 26 kresiel, v senáte dve. Podľa STEM by ich volilo 11,6 percenta voličov.
Pomohla im nízka účasť, lojálni voliči a fakt, že „tradičné“ strany majú za sebou niekoľko korupčných škandálov. A i fakt, že zatiaľ nevládli.
Severné Čechy okolo Ústí nad Labem sú špecifické v tom, že kým počas socializmu tu fungoval ťažký priemysel a bane, po revolúcii začali továrne zatvárať. Je tu najvyššia nezamestnanosť v Česku, aj preto je tu práca pravidelnou volebnou témou číslo jeden.
„Vždy som volila komunistov, za nich mi bolo lepšie. Mala som istotu práce,“ hovorí staršia žena v centre Ústia. Potvrdzuje to aj Stanislav Rybák, námestník severočeského hajtmana, vôbec prvého komunistu v tejto funkcii od pádu železnej opony.
K strane a k titulu RSDr. (doktor sociálnopolitických vied, pozn. red.), ktorý vydávala stranícka vysoká škola, sa Rybák hrdo hlási.
„Dnes ľudí nezaujíma, či si môžu kúpiť banán alebo mandarínku, keď nemajú kam ísť do práce a ich deti nemajú kde bývať,“ hovorí.
Už sme sa ospravedlnili
O minulosť podľa neho nejde. Tá sa nedá vrátiť a komunisti sa za svoje chyby vraj už niekoľkokrát ospravedlnili.
K ideovým základom komunizmu sa však Rybák hlási. V kancelárii v kraji nemá žiadny portrét, ctí si fakt, že štátne priestory by mali ostať neutrálne, no priznáva, že v straníckej kancelárii má obrazy Marxa a Lenina.
„Jeho filozofické texty sa bežne učia na univerzitách po celom svete. Aj v súčasnosti teda má čo povedať,“ hovorí o Leninovi.
Odmieta, že by stál pri zrode diktatúry, po revolúcii vraj už nemal takú moc.
Väčšina študovať mohla
Podobne bráni aj československé komunistické zverstvá. Za procesy v 50. rokoch sa podľa neho strana ospravedlnila.
„Nemohol študovať úplne každý, ublížilo sa niekoľkým schopným mladým ľuďom, ale určite to nebola väčšina,“ odbije otázku, či mu neprekáža, že nie všetci mohli študovať.
Komunistický nástup k moci vyvolal mnohé protesty. V Ústí išlo len o niekoľko desiatok ľudí, no v juhočeskej Třeboni proti komunistickej radnej pre školstvo Vítězslave Baborovej začali študenti štrajkovať.
Komunisti reagovali najprv tým, že ide o zmanipulovanú mládež, ktorá nevie, ako sa v Česku naozaj žilo. Študenti sa nevzdávali, až nakoniec Baborová odstúpila. Oficiálne zo zdravotných dôvodov.
„Aj tento prípad dokazuje, že ľudia ešte úplne nerezignovali,“ hovorí pre SME Jan Rejžek, hudobný kritik a prednovembrový disident. V Třeboni na demonštrácii 17. novembra prehovoril aj on, na miestnom gymnáziu študoval.
„Títo študenti ten útlak nezažili, mohlo by im to byť jedno. Som rád, že sme štafetový kolík revolúcie odovzdali novej generácii.“
Tvrdí, že komunisti sa stále pokúšajú vrátiť do bývalých funkcií. Používajú pritom zákerné a neférové prostriedky.
„Bolo by naivné očakávať, že sa po revolúcii stiahnu. Čím horšie na tom krajina je, tým lepšie pre nich,“ hovorí.
Je Zeman nebezpečnejší?
Preferencie komunistov už podľa Rejžka nemajú kam rásť.
„Pred revolúciou bol takmer v každej rodine nejaký komunista, aj teraz sa nájde stabilných desať percent šialencov, ktorí im dajú hlas. Postupne im však vymiera voličská základňa. Aj keď sa chvália, že k nim do strany vstúpia i mladší členovia, sú to skôr extrémisti.“
Bývalí členovia komunistickej strany sú však v novej vláde Jiřího Rusnoka, ktorú vymenoval prezident Miloš Zeman. Práve toto Rejžek označuje za najväčšiu hrozbu pre Česko.
„Aj keď sme bývalému prezidentovi Klausovi vyčítali, akými ľuďmi sa obklopuje, nikto nečakal, že so Zemanom to bude ešte horšie. Postavil zostavu bývalých komunistov a ľudí prepojených na ruský Lukoil.“
Senátor Jaromír Štětina sa v roku 2011 snažil o to, aby ústavný súd preveril, či KSČM nefunguje v rozpore s ústavou.
„V našom politickom systéme môžu byť len strany, ktoré odmietajú násilie v politickom boji. Naši komunisti sa hlásia k marxizmu-leninizmu, teda k násiliu.“
Vláda nakoniec žalobu na súd nepodala.
„Následky nesieme dodnes. V tom, ako sa komunisti rozťahujú, dovoľujú si čoraz viac a spájajú sa so stranami, pre ktoré sú prijateľní,“ dodáva Štětina.
Už to nie je, čo bývalo
Návratu komunistov k moci na celoštátnej úrovni neverí Monika McDonaghPajerová, ktorá v roku 1989 viedla študentské protesty.
„Bohužiaľ, nie preto, že by sa demokratické strany správali rozumnejšie, ale preto, že za sebou nemajú silný Sovietsky zväz.“ Česku podľa nej hrozí skôr osud Ruska – autoritársky vládca, rozdrobená opozícia, rezignovaná verejnosť, umlčaní novinári.
O návrate pred rok 1989 nehovorí ani Rybák. Vernosť bývalému socialistickému bloku však zachováva. Dovolenkoval v Bulharsku.
„Ale ani tam to už nie je to, čo bývalo."
