Kabelku od Vuittona nosí v Mexiku každá druhá žena. Ak nemá na originál, stačí zájsť na trhovisko a dostane ju za pár stoviek pesos.
Mexiko je, podobne ako Čína, rajom pirátskych výrobkov.
Falšuje sa všetko - oblečenie, kozmetika, knihy, cédečka, softvéry a dokonca aj náhradné dielce do áut.
Najrozšírenejšie je nelegálne kopírovanie filmov, ktoré predávajú na každom rohu.
V jednom prieskume sa deväť z desiatich Mexičanov priznalo, že ich bežne kupujú. A viac ako polovica s tým nemá žiadny etický problém.
Je to pochopiteľné - pirátska kópia stojí necelé euro, lístok v kine vyjde na desaťnásobok. Početnejšej rodine sa preto napálené DVD sakramentsky oplatí.
Podľa vládnych štatistík trh s falošnými produktmi ročne vynáša 75 miliárd dolárov, čo je trikrát viac ako príjmy z predaja ropy. Štát však nelegálny obchod ticho toleruje, iba v hlavnom meste zamestnáva viac ako stotisíc ľudí.
Priznám sa, že aj ja si občas kúpim film na ulici. Je to lacné a pohodlné.
Plusom je, že sa nemusím tlačiť v kinosále, rozčuľovať nad vyzváňajúcimi mobilmi a neokrôchanými konzumentmi popcornu. Mínusom je samozrejme horšia kvalita. Už sa mi zopárkrát stalo, že film v prehrávači nešiel pustiť.
Nevýhodou je, že väčšina filmov pochádza z hollywoodskej produkcie. Prevládajú akčné trháky a neznesiteľné komédie. Na dobrý, nezávislý film, napríklad z európskej produkcie, treba ísť predsa len do kinoklubu.
Ale zaň sa platiť oplatí.
