Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Americký prezident Barack Obama priletí do Ruska na stretnutie G20, no s prezidentom Vladimirom Putinom sa osamote nestretne.
Oznámil to v stredu Biely dom. Ide o reakciu na fakt, že Rusi minulý týždeň udelili dočasný azyl Američanovi Edwardovi Snowdenovi. Muža, ktorý vytiahol detaily o amerických tajných programoch sledovania ľudí na internete, Američania stíhajú a žiadajú, aby ho Rusi vydali.
„Stále pracujeme s Rusmi na témach, kde môžeme nájsť spoločné pozície, ale bolo jednohlasné rozhodnutie prezidenta a jeho bezpečnostného tímu, že stretnutie nedáva zmysel v súčasnej situácii,“ povedal pre AP poradca Ben Rhodes.
Američania priznali, že k rozhodnutiu prispel aj azyl pre Snowdena.
Ako za studenej vojny
Obama cestuje do Petrohradu začiatkom septembra. Namiesto stretnutia s Putinom si urobí zastávku vo Švédsku.
Demokratický senátor Charles Schumer rozhodnutie privítal. Putin sa podľa neho správa ako „grázel zo školského dvora a nezaslúži si rešpekt dvojstranného summitu“.
Američania už dlhšie žiadali, aby Snowdena vydali do Spojených štátov.
„Som sklamaný,“ komentoval dočasný azyl Obama v utorok v nočnej show Jaya Lena.
„Z času na čas sa vrátia do rozmýšľania ako zo studenej vojny a mentality studenej vojny. Stále hovorím prezidentovi Putinovi, že je to minulosť,“ povedal.
Rusko a Spojené štáty nemajú uzavretú zmluvu o vydávaní osôb. Obama v utorok povedal, že napriek tomu si zvykli vydávať podozrivých zločincov. Rusi na to majú iný názor.
„Spojené štáty opakovane odmietajú Rusku vydať stíhané osoby vrátane tých podozrivých z vážnych činov. Odmietli nám vydať vrahov, banditov či podplácačov,“ povedal podľa New York Times Sergej Gorlenko, šéf kancelárie na vydávanie osôb na generálnej prokuratúre.
Žiadny pokrok
Okrem Snowdena obe veľmoci rozdeľujú aj názory na vojnu v Sýrii.
Moskva Washingtonu nie je nápomocná, ani pokiaľ ide o tlak na Irán či Severnú Kóreu. Ako priznal hovorca Bieleho domu, za posledný rok nenastal pokrok v otázke protiraketového štítu ani kontroly zbraní.
Naivne tak vyznieva Obamova snaha na začiatku prvého obdobia, keď resetoval vzťahy s Moskvou. Tie sa dostali na predchádzajúcu úroveň najmä po protiputinovských protestoch v roku 2011, ktoré americká diplomacia podporovala.
