Dlho fungoval stereotyp, že naša krajina je pre tie susedné nezaujímavá. Že je to trochu inak, dokazuje český filmár a hudobník Petr Marek. Slovensko sa pravidelne skloňuje v takmer všetkých jeho dielach.
Redaktor denníka SME Oliver Rehák
Život v Česku a na Slovensku za posledných dvadsať rokov zaujímavo ukázal seriál Colnica, ktorý naraz uvádzali obe televízie.
Počas trinástich večerov vždy dvojica filmárov spracovala jednu tému.
Kým najskôr sa diskutovalo o spôsobe moderovania Adely Banášovej či o výbere hostí, posledný český dokument to zmenil. Presnejšie úvodné seundy, kde zaznela slovenská hymna ako elektropopová pesnička pretextovaná do češtiny.
Ráž, Masaryk aj Havel
„Bola to jedna z prvých vecí, o ktorých som vedel, že tam chcem mať. Zadanie bolo Česko a Slovensko vzhľadom na Európsku úniu. Pôvodne som povedal, že na to pôjdem cez takzvané federálne duety. Tie umelé dôkazy spolupráce ako Zvonky šťastia, lenže to je najznámejší a jednoduchý príklad, ktorý sa dá ľahko zosmiešniť,“ vysvetľuje režisér Petr Marek.
„Študoval som najrôznejšie duety a povedal som si, že celý film bude vlastne česko-slovenský duet. Preto bol taký hudobný, veľa sa tam spieva a aj väčšina účinkujúcich boli rôzni hudobníci od Joža Ráža po Ľuba Burgra.“
Kapela s provokujúcim názvom P*ča z h*ven, ktorú vytvorili mladí výtvarníci, sa už skloňovala na Slovensku v roku 2010. Jej koncert v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry sa stal zámienkou na odvolanie riaditeľky Zory Jaurovej.
Kapela urobila coverziu slovenskej hymny, ktorú nahrala na svoj album, no zviditeľnil ju až teraz spomínaný dokument.
„Na úvod mám vždy najradšej niečo briskné, vo filmoch aj v hudbe. Páči sa mi, keď sa hneď prvým záberom nastolí téma celého filmu. Je to trochu modernisticky prevarené, ale mne sa to páči. Hneď som tam mal spoluprácu Čechov a Slovákov, hymna v elektropopovej verzii mi pripadala ako prepojenie minulosti so súčasnosťou,“ tvrdí Petr Marek.
Podľa neho nie je v tejto verzii nič urážlivé ani zosmiešňujúce. Otvorený list ministrovi kultúry a žaloba za hanobenie štátnych symbolov ho prekvapili, v Česku nijaké podobné reakcie film nevyvolal. Pritom obsahuje napríklad aj scénu, ako z hrobov vyliezajú Masaryk a Havel ako zombíci.
„Je to asi nutné, vždy ste cítili väčší útlak ako my,“ myslí si mladý filmár, ktorý pochádza z Hraníc na Morave a na Slovensku má polovicu rodiny.
Že Slováci prežívajú národné symboly viac než Česi, si uvedomil, keď pri strihaní úvodnej scény s hymnou, ktorá sa nakrúcala v okolí Brna, hovoril technikovi: A tu bude nápis Vysoké Tatry. Muž, ktorý bol po celý čas vtipný a ironický, odrazu zvážnel a vraví: To nemôžete.
Meškanie z iného štátu
Na otvorený list exposlanca za SNS po vysielaní Colnice minister kultúry vyhlásil, že je to záležitosť riaditeľa televízie a ten povedal, že film je obsahovo aj produkčne záležitosťou českej strany, že to nešlo z peňazí našich daňových poplatníkov.
„To mi pripadá rovnako príšerné národné alibi, ako keď vám vo vlakoch oznamujú, že meškanie vzniklo na území iného štátu,“ vraví Petr Marek.
Jeho reakcia bola svojská. Keďže je nielen filmár, ale aj hudobník, naspieval českú hymnu – bez nástrojov a v slovenčine.
„Urobil som to za päť minút. Mohol som sa viac pohrať s podkladom, ale povedal som si, že rýchlosť víťazí a zdalo sa mi, že iba čo 'najkrajší' hlas s trochou hallu bude správne patetický, ako keby sa niesol nad slovenskými horami.“
Kde domov môj
Za dva týždne si pesničku Kde domov môj vypočulo vyše 15-tisíc ľudí.
Verše ako „Kde sa pnie Kriváňa hlava/ kde bystrý Váh spod skál vstáva“ nie sú dielom mladého autora. Text našiel v spevníku zo začiatku 20. storočia.
Pri rešeršovaní materiálov pre film narazil aj na českú verziu našej hymny zo 60. rokov „kde si dokazujeme našu vzájomnosť cez oficiálne vtieranie sa do priazne“.
Hymna bola témou aj pred tromi rokmi pri návrhu vlasteneckého zákona.
Peter Breiner upravil niekoľko hymien, zahral ich na festivale Pohoda. Tamojšie publikum bolo nadšené, protesty sa objavili pri vydaní na CD. „Diskusií bolo plno a vášnivých,“ spomína.
Ale možno je to len otázka času. Česi sú trochu „odolnejší“ aj preto, že už v 90. rokoch videli na obrazovke hercov divadla Sklep spievať štátnu hymnu v relácii Česká soda po nemecky.
U nás sa podobný postoj objavil len nedávno. Zatiaľ nie vo verejnoprávnej televízii, ale na internete. Mladý producent elektronickej hudby Batcha de Mental zverejnil skladbu s názvom Zhoríš v plameňoch zvrchovanosti, v ktorej sa známej melódie zmocnil veľmi odvážne.
Novodobý federálny autor
Muzikant Králíček, tri albumy skupiny Midi lidi, réžia filmov Láska shora, Nebýt dnešní, Nic proti ničemu, soundtracky Mistři, Protektor, Polski film, divadlá Beruška a Láhor Soundsystém, učiteľ na FAMU. To všetko už stihol Petr Marek, novodobý „federálny“ umelec.
Najskôr sa zviditeľnil s hudbou v komédii Mistři (2004). Potom založil elektropopové trio Midi lidi (na snímke), ktoré to dotiahlo na veľké pódiá a k cene Český lev za hudbu k filmu Protektor.
Len málokto na Pohode vedel, že spevák skupiny na hlavnom pódiu je aj režisérom dokumentu v cykle Colnica, ktorý sa na druhý deň objavil v televízii. Obsadil doň viac slovenských hudobníkov a ich fanúšikom je už roky. „Mám rád najmä platne Chlapec z ulice, Nemoderný chalan a Zlomky poznania Mekyho Žbirku. Je to tiež pop, ale existencialistický, s temnejšími textami a zvukmi.“
Práve vydarená coververzia Žbirkovej pesničky Do člna pomohla zviditeľniť Midi lidi. Snom lídra je zahrať niektorý album ako sprievodná Žbirkova kapela: „Veľmi by ma to bavilo, ale ešte sme sa mu to neodvážili navrhnúť.“
Petr Marek píše aj scenár k filmu s divadelníkom Ľubom Burgrom a spisovateľom Máriusom Kopcsayom, so slovenskou študentkou FAMU Monikou Midriakovou založil duo Monikino kino. „Sú to jej hudobné nápady, ja to dramaturgujem a píšem texty, v slovenčine. Baví ma pracovať s iným materiálom než svojím, pri Midi lidi je to naopak. To sú viac slogany a heslá, Monikino kino sú príbehy.
A zamestnáva ho ešte jeden nápad: „Je to príbeh z malého mesta v roku 1989, kde sa má založiť bunka Občianskeho fóra. Už sme ten nápad skúmali v divadle s názvom Kto, keď nie my, kedy, keď nie teraz. Divadlo je dobrý labák nápadov.“
