Z Brna od nášho redaktora Matúša Krčmárika
BRNO. Je to veľmi netypická prehliadka Brna. Hrad Špilberk aj katedrálu obchádzame, divadlá si všímame len zvonka.
Namiesto toho sledujeme miesta, v ktorých sa odohrávali hrôzy druhej svetovej vojny. Miesta, o ktorých aj v Brne málokto tuší, že sú spojené s nacistickým terorom.
Historici Michal Konečný a Alexandr Brummer predstavili svoje mesto v novom a netradičnom sprievodcovi Brno nacistické.
„Niečo podobné sme videli vo Weimare. Nechceli sme, aby to bol klasický sprievodca. Nepíšeme až tak o histórii budov, skôr o príbehoch, ktoré sa v nich odohrávali,“ hovorí Brummer.
Napríklad o jednej z mnohých predajní kebabu v centre Brna. Denne okolo nej prejdú tisíce ľudí bez toho, aby si ju vôbec všimli. Moslimskí prisťahovalci predávajú opekanú jahňacinu v budove, kde sídlil český Národný tábor fašistický.
Fašistická luza
Medzi členmi Národného tábora fašistického boli aj fanatici, ako napríklad František Aujezdský. Vydával sa za príslušníka gestapa, vyšetroval na vlastnú päsť, vydával antisemitský časopis.
Po príchode nacistov dostal nemecké občianstvo a nakoniec obaja jeho synovia padli vo vojne. Po nej popravili aj jeho.
Podobne ako jeho spolučlenovia, ani on nebol intelektuálom. „Toto boli skôr výtržníci, ako reálna politická skupina. Napádali židov či odporcov nacizmu, zbierali sa z miestnej luzy,” hovorí Brummer o fašistoch, ktorí sa po pričlenení Čiech a Moravy postavili na stranu okupantov.
Kniha, ktorá spája „suchú“ históriu s príbehmi, by mohla pomôcť brnianskym neonacistom nájsť ich svätyne v meste. Autori sprievodcu sa ich od toho snažili odradiť tým, že v nej otvorene píšu o brutálnom vraždení a nenávistnej kampani proti židom.
My porovnávame fotografie z knihy so súčasnosťou. Väčšina budov sa veľmi nezmenila, len z ich priečelí zmizli hákové kríže a nacistické vlajky.
Viacerým po oslobodení vrátili ich pôvodný účel, napríklad budove právnickej fakulty, kde počas vojny sídlilo gestapo. Iné už nestoja vôbec.
Zmenili sa aj ľudia. Nemcov, ktorí tvorili pred vojnou v Brne asi pätinu obyvateľstva a mali vlastné školy, vyhnali po vojne, mnohí radšej ušli. Väčšinu židov a Rómov vyviezli ešte počas nej. Z multikulturálneho Brna sa tak stalo Brno české (alebo moravské).
Počas vojny sa však tvárilo ako nemecké Brno. Už 17. marca, tretí deň po začiatku okupácie, doň na svoju jedinú návštevu prišiel nacistický vodca Adolf Hitler.
Prechádzame ulicou, ktorou šiel jeho sprievod. Na fotografii v knihe ho vítajú nadšení ľudia, poväčšine brnianski Nemci. Teraz je to Zámočnícka ulica spájajúca Námestie slobody s novou radnicou. Stojíme pod balkónom novej radnice, kde Hitler rečnil.
„Prišiel len na dve-tri hodiny, po obsadení Pražského hradu chcel ukázať, že aj Brno už patrí jemu,” opísal dôvody Brummer.
Mesto ho nezaujímalo. Nový vládny komisár Oskar Judex mu na radnici poďakoval za „oslobodenie” a chcel si ho uctiť vzácnou stredovekou pamiatkou - najstarším exemplárom Právnej knihy mesta Brna.
So slovami „čo bolo po šesťsto rokov v múroch mesta, nech tam aj ostane” knihu Hitler odmietol. Potom sa stretol s Judexovým synom, ktorý mu rozprával, akej hrôze boli nemecké deti v Československu vystavené. Dobre živeného chlapca Hitler len s blahosklonným úsmevom pohladil.
Hitler sa v Brne zastavil len na pár hodín, po jazde mestom vystúpil na balkóne novej radnice. FOTO: ARCHÍV NAKLADATEĽSTVA HOST
Krčma na mieste tábora
Hneď po okupácii sa v Brne usídlilo gestapo. Vytvorilo väznice a internačné tábory. Napríklad v súčasných Sadoch národného odboja.
„Bolo tu päť malých barakov, v ktorých sa naraz tlačilo aj tristo ľudí. Boli obohnané ostnatým drôtom, strážilo ich 26 príslušníkov SS. Mali tu hrozné podmienky,” ukazuje Brummer na miesto, kde teraz stojí detské ihrisko a populárna krčma.
Počas vojny tu zadržiavali ľudí zatknutých z politických a rasových dôvodov, rodiny vojakov a politikov pôsobiacich v exile alebo osoby inej než českej národnosti, väčšinou išlo o Ukrajincov. Tábor vznikol z pôvodných armádnych kasární, dnes ho pripomína už len pomník. Posledné pozostatky tábora zmizli v 60. rokoch.
Obyčajní Brňania si podľa Brummera veľmi neuvedomujú, na ktorých miestach sa odohrávali najhoršie zverstvá nacistického obdobia. „Aj keď som svojim vysokoškolsky vzdelaným kamarátom ukazoval knihu, o väčšine miest nevedeli,” priznáva historik.
Jednou z výnimiek sú podľa neho Kounicove internáty, symbol nacistického teroru v Brne. Tie nechal postaviť filantrop Václav Robert Kounic pre českých študentov. Keď Čechy a Moravu ovládli nacisti, zavreli všetky české vysoké školy. Študentov z internátu poslali domov, 173 odvliekli do koncentračného tábora.
Väznicou prešlo 35-tisíc ľudí, asi sedem stoviek ich priamo v nej popravili, mnohí skončili v koncentračných táboroch. Najhoršie bolo neustále napätie. Výsluch sprevádzaný násilím alebo šikana od nudiaceho sa dozorcu mohli prísť kedykoľvek.
Popravovalo sa pod grafitom so svätým Václavom. Popravovali obesením alebo guľkou do tyla. Toto krvavé predstavenie bolo verejné. Na popravisku mohol skončiť ktokoľvek, na koho padlo podozrenie z protištátnej činnosti, zabili tu aj 11-ročného chlapca.
Po vojne internát vrátili študentom, nacistickú hrôzu pripomína pamätník symbolizujúci šibenice vo dvore internátu a veľká kovová brána. Samozrejme, kúsok od nej už nechýba študentská krčma s terasou, neodmysliteľná súčasť internátov.
Menej slávne odchody
Trochu ďalej od centra je známa vila Tugendhat, kde sa delilo Československo. Postavili ju v roku 1928 pre manželov Tugendhatovcov. Tí sa zapájali do protifašistických akcií, po anšluse Rakúska radšej z Brna odišli. Ich vilu tak skonfiškovalo gestapo a stala sa majetkom ríše. Nacisti z nej vo veľkom začali vynášať vzácne časti interiéru.
Nový nájomca v nej robil necitlivé úpravy, zo vzácnych stien chceli robiť náhrobky. Pri oslobodzovaní Brna dom navyše zdevastovali jednotky Červenej armády.
Tugendhatovci sa k vile, ktorá predstavuje jedno z najcennejších diel českej funkcionalistickej architektúry, už nedostali ani po vojne. Teraz je vila turistickou atrakciou, návštevníci sa musia registrovať mesiace dopredu.
Dôležité postavenie v nacistickom Brne mala aj vstupná brána do mesta, hlavná železničná stanica. Odohrávali sa tu veľkolepé vítania nacistických pohlavárov (napríklad Hitlera), ale aj menej pompézne odchody.
Prvý transport s brnianskymi židmi odišiel z prvého nástupišťa 16. novembra 1941, tisíce židov potom vyvážali nočnými vlakmi.
„Presun na stanicu prebiehal za veľkého revu, boli sme naozaj vystrašení. Stále sa nás pýtali na skryté peniaze,” citujú v knihe deportovanú Ruth Kopečkovú.
Brummer hovorí, že podobná kniha by sa dala napísať o každom meste. V prípade Brna asi rok skúmali archívy a iné dostupné zdroje. Dodáva, že Brno nebolo len nacistické, a už začal pracovať na pokračovaní sprievodcu. Tentoraz o Brne komunistickom.
Nacisti skonfiškovali aj známu vilu Tugendhat. FOTO: TASR/AP
