Zo skrachovaného pivovaru vybudoval úspešnú značku, ktorá konkuruje aj tým najväčším. Jeho pivovar má pravicovú nálepku, sám však vstup do politiky ľutuje. „Je to príliš hlboké bahno,“ hovorí STANISLAV BERNARD.
V čom je lepšie pivo z menších pivovarov od europív?
„S europivami nemám problém v tom, že by boli nekvalitné, ony sa dajú piť, ale sú to nudné pivá a chuťovo sa veľmi podobajú. Ja ich nepijem - nie je to pivo, na ktorom by som si mohol pochutiť.“
V čom je rozdiel?
„Rozdiel je v nákladoch. S veľkou dávkou zveličenia sa hovorí, že tam pivo nevaria sládkovia, ale ekonómovia. Nie je to celkom tak, ale na europive sa naozaj šetrí. Minimum zamestnancov, maximum technológie a skrátené výrobné procesy.“
V čom sa líši výroba tohto piva?
„Pri europivách nerozdeľujú hlavné kvasenie a ležiacke zrenie. Všetko to robia v obrovských tankoch, ktoré môžu mať objem aj tritisíc hektolitrov. Nemajú miesta, kde pivo kvasí a dozrieva niekoľko týždňov. To šetrí ľudí, energie aj vodu, ale na druhej strane potom všetky takto uvarené pivá chutia podobne. Navyše naše pivo nepasterizujeme, na odstránenie škodlivých baktérií používame mikrofiltráciu. Pri pasterizácii pivo dostane tepelný šok, teplota vystúpi až na 70 stupňov.“
Ako sa pasterizácia prejavuje na chuti?
„Keď je pivo čerstvé, je dobré, ale po niekoľkých týždňoch či mesiacoch sa dopredu dostáva pasterizačná príchuť, ktorá ho už kazí.“
Vo svete sa dá všade kúpiť zhruba rovnaké pivo ako u nás. Dá sa také pivo vyrobiť všade?
„Áno, lebo mnoho nadnárodných skupín má po svete rôzne pivovary a varí ho pod jednou značkou. Napríklad ležiaky v Amerike alebo v Nepále chutia podobne. Na jednej strane je to dobre, ale na druhej celosvetovo ponúkate priemer.“
Prečo Čechom, ktorí o sebe hovoria, že sú pivný národ, neprekáža priemer?
„Rovnako by sme sa mohli opýtať, prečo ľuďom neprekáža voliť populistov. Myslia si, že to pivo im dáva, čo chcú. Pijú ho denne, vidia naň reklamu v televízii. Pozerajú napríklad na Ligu majstrov a vidia, že za Lionelom Messim je logo svetového pivovaru. Priemerný divák je presvedčený, že to pivo je dobré ako Messi, čo nie je pravda.“
Ako ste sa dostali k pivovaru v Humpolci, ktorý bol na pokraji bankrotu?
„Kúpili sme pivovar pred bankrotom so zostatkovou hodnotou deväť miliónov korún a vydražili za 52 miliónov. Získali sme na to úver z banky, a potom sme desať rokov bojovali o prežitie. S pivovarom sme kúpili aj zásoby za sedem miliónov korún, väčšina z toho bolo pivo. Skúšali sme ho predať napríklad na trhoch za korunu, ale ani to nevyšlo. Nakoniec sme ho vyliali do kanála.“
Bolo ťažké presvedčiť ľudí, že vaše pivo bude iné?
„To pivo malo zlú povesť, nebolo na čo nadviazať. Vytvorili sme novú značku, chodili po krčmách a dávali ho ochutnať. Bol problém, keď krčmár zistil, že sme z Humpolca, ale presvedčili sme ho, že sme iný podnik ako ten, čo to pivo vyrábal 40 rokov predtým. Za krátky čas sme mali taký predaj, že sme nestíhali vyrábať.“
Máte netradičnú reklamu, keď ako riaditeľ pivovaru vystupujete v reklamách a na etiketách. Prečo?
„Reklamná agentúra, s ktorou sme pred rokmi spolupracovali, prišla s tým nápadom pri nealkoholickom pive. Slogan s čistou hlavou a na etikete ja - bez vlasov a bez alkoholu. Zistil som, že ten vtip je dobrý. Na ľudí funguje, keď si človek vie uťahovať sám zo seba. Dnes sme v predaji nealkoholických pív na piatom mieste v republike.“
Chcete z Bernarda urobiť kultovú značku piva. Čo to znamená?
„Každá kultová značka má okrem iného aj príbeh, aj my ho máme. Jedného dňa som v Opave sadol do starej dacie, prišiel som do Humpolca, kde som v živote nebol. Vydražili sme pivovar v hroznom stave, prvé mesiace som prespával v kancelárii na karimatke, desať rokov v starom byte. A o niekoľko rokov je z Bernarda uznávaná značka. Kultové značky sa vyznačujú aj istou odlišnosťou. Tú hľadáme najmä v samotnom pive. Nechceme variť priemerné pivo a valcovať to reklamou.“
Kampaň staviate aj na politike. Nebojíte sa, že s imidžom pravicového pivovaru prídete o zákazníkov?
„Taký imidž máme. Aj ja som ekonomicky pravicovo založený človek.“
Aké boli české pravicové vlády?
„Zlé, neboli pravicové. Pravicoví politici vždy hovoria ľuďom, aby sa postarali sami o seba. Aby niekto toto mohol ľuďom hovoriť, nemôže predovšetkým kradnúť. Všetci kradli.“
V roku 2008 ste ako nestraník s podporou ODS kandidovali do Senátu. Neprekážalo vám, že idete s tými, čo majú za sebou napríklad Marka Dalíka?
„Mňa zaujímal výsledok, nie konkrétne mená. V každej strane bude niekto, kto vám bude prekážať. Ale po piatich rokoch od spomínaných volieb môžem už povedať, že ľudia, ktorí sa na politiku dajú presvedčiť, si neuvedomujú, do akého hlbokého bahna vstupujú.“
Česi teraz veľmi málo veria v tradičné strany. K slovu sa dostávajú politici ako Vít Bárta, Tomio Okamura alebo Andrej Babiš. Môžu práve oni riešiť korupciu?
„Štandardné strany sa znemožnili, je preto logické, že ľudia hľadajú iné riešenia. Ten dopyt je do istej miery naivný, čo bolo vidno aj pri voľbe Vecí verejných. Ľudia uverili reklame, podobne ako pri europivách. Z tých ľudí, čo ste menovali, sa mi najrozumnejší javí Andrej Babiš.“
Nie je problémom, keď priamo spája nezávislé médiá a biznis?
„Ale ako chcete uspieť?“
Dobrým programom?
„Určite miera racionality je nutná. Môj dojem z Babiša je, že to nerobí len pre osobnú moc. Vybudoval impérium, čo je známka toho, že je schopný.“
Pozná Babiš riešenie súčasnej krízy?
„Zrejme ani on ho nepozná, nikto ho nepozná. Musíme ovplyvňovať veci, ktoré ovplyvňovať môžeme, jednou z nich je miera zlodejiny. Ak by pravica menej kradla, štátny dlh by bol menší, ľavica by nevládla tak často.“
Mení sa atmosféra?
„K lepšiemu. To, že si polícia dovolí siahnuť niekam hore a začne si robiť svoju prácu, to je veľmi pozitívny signál. To očakávam aj od súdov.“
Vo väzbe sa ocitli exposlanci, ale kmotri sú na slobode.
„Pre mňa nie sú dôležití kmotri, ale systém. Kmotri by nekradli, keby nemali na svojej strane politikov, oni si skrotili systém.“
