Štokholm 8. októbra (TASR) - Nobelova cena za fyziku putuje tento roku do rúk amerických vedcov Raymonda Davisa a Riccarda Giacconiho a japonského výskumníka Masatošiho Košibu. Oznámila to dnes v Štokholme Švédska kráľovská akadémia vied.
Osemdesiatsedemročný Davis pracuje na Pensylvánskej univerzite. Polovicu dotácie Nobelovej ceny, teda päť miliónov švédskych korún, si rozdelí so 76-ročným Košibom, ktorý pôsobí na univerzite v Tokiu. Druhú polovicu dostane 71-ročný Giacconi, riaditeľ inštitútu Associated Universities vo Washingtone.
Davis a Košiba boli ocenení za svoje "priekopnícke práce v astrofyzike", v prvom rade za dôkaz kozmických neutrín. Giacconi dostal Nobelovu cenu za práce, ktoré viedli k objavu kozmických zdrojov röntgenového žiarenia.
V zdôvodnení sa uvádza, že ocenení vedci rozšírili chápanie Slnka, hviezd, galaxií a supernov. "Nové vedomosti zmenili náš obraz o vesmíre," konštatovala švédska akadémia.
Raymond Davis skonštruoval úplne nový detektor neutrín, ktorý sa nachádza hlboko pod zemským povrchom. Súčasťou detektora bola nádrž so 600 tonami kvapaliny. Za 30 rokov sa Davisovi podarilo zachytiť 2000 neutrín zo Slnka, čím dokázal, že slnečná energia vzniká fúziou.
Neutrína sú elektricky nenabité elementárne častice s pokojovou hmotnosťou rovnajúcou sa pravdepodobne nule. Z tohto dôvodu skoro vôbec nereagujú pri prechode hmotou. Aj človekom prejdú za sekundu miliardy neutrín bez toho, aby to zbadal. Ich existenciu prvýkrát predpovedal v roku 1930 nemecký fyzik Wolfgang Pauli, ale až o 25 rokov neskôr ju dokázal Frederick Reines.
Masatoši Košiba skonštruoval iný gigantický detektor nazvaný Kamiokande. Pomocou neho v roku 1987 dokázal, že mrak neutrín, ktorý 23. februára zasiahol Zem, pochádza zo vzdialenej explózie supernovy. Detektor zachytil niekoľko desiatok z 1016 neutrín, ktoré ním prešli.
Riccardo Giacconi objavil prvý zdroj röntgenového žiarenia za hranicami našej slnečnej sústavy. Zistil, že reliktové žiarenie vesmíru tvorí röntgenové svetlo.
Ďalej objavil röntgenové zdroje, ktoré podľa väčšiny astronómov skrývajú čierne diery. Giacconi skonštruoval prvé röntgenové teleskopy, ktoré umožnili ostrejšie pohľady do hlbín vesmíru, a významne prispel k rozvoju röntgenovej astronómie.
Nobelovu cenu za fyziku dostali v roku 2001 Eric Cornell a Carl Wieman zo Spojených štátov a Nemec Wolfgang Ketterle za objav nového stavu hmoty - Boseho-Einsteinovho kondenzátu.
V stredu oznámia laureátov Nobelových cien za chémiu a ekonómiu.
