Mesto Nemyrov poznalo vodku už v 18. storočí. Dnes patrí jeho alkohol medzi najpredávanejší na svete.
MIREK TÓDA , redaktor denníka SME
NEMYROV. Kvalitná černozem, zrno, pitná voda a vodka. Najmä tá posledná vec živí celú Vinickú oblasť a jej mestečko Nemyrov, odkiaľ smeruje do sveta každý mesiac dvadsať miliónov fľašiek vodky pod značkou Nemiroff.
Príbeh vodky, ktorá sa prepracovala medzi najpredávanejšie na svete, je tak trochu históriou Ukrajiny v malom. Zažila poľskú a ruskú šľachtu, sovietske znárodnenie, rýchlu privatizáciu, obrovský úspech, ale aj mafiánske spory typické pre divoký kapitalizmus vo východnej Európe.
Šéf Nemiroffu žije v Budapešti, kam v 90. rokoch ušiel pred výpalníkmi.
Vodka živí mesto
Desaťtisícový Nemyrov leží v nenápadnej, ale asi najautentickejšej časti Ukrajiny.
„Tu má každá rodina niekoho vo fabrike,“ rozpráva miestny Nemyrovčan Dmitrij Ukrynskij. Tradíciu tvrdého alkoholu tu zaviedol ruský gróf Grigorij Stroganov, ktorý územie získal od poľského šľachtica Boleslawa Potockého spolu s jeho dcérou.
„Založil tu liehovar a odvtedy šla úroveň mesta hore,“ rozpráva Ukrynskij. Za jeho dcéry, grófky Marie Ščerbatovej, sa do mesta dostala elektrina ako do jedného z prvých miest v Európe.
„V roku 1917 však do Nemyrova vtrhli červenoarmejci, nechali si od grófky urobiť raňajky a potom ju a jej deti postrieľali.“ Začala sa sovietska éra, ktorú ukončila až privatizácia v 90. rokoch.
Uhlíkové tajomstvo
Na poli lietajú vrany, pri vstupe do fabriky posedávajú desiatky ozbrojených ochrankárov. „To pre bezpečnosť, firma je veľká,“ vysvetľuje naša sprievodkyňa Aľa Kostiková.
„Na rozdiel od bežných ukrajinských pomerov sa tu ani jedna fľaška vodky nedostane von bez označenia a nepredá bez zdanenia,“ hovorí Aľa a ukazuje nam „čiernu nemiroffku“, ktorou sa v roku 1997 začala novodobá tradícia miestnej vodky.
Ak otvoríte uzáver, na fľaši sa objaví červený prúžok a už nezmizne, takže fľaša sa nedá znovu naplniť bez toho, aby to nebolo vidno.
„Technológia za šesť miliónov dolárov,“ hovorí Aľa a zoznamuje nás s človekom, ktorý pozná tajomstvo výroby najlepšie. Jelena Nesilovská má pod palcom osem laboratórií a ako riaditeľka pre kvalitu stráži celý proces výroby od nákupu ingrediencií až po zmiešavanie 60 percent vody so 40 percentami liehu z miestnej pšenice.
„To sa očisťuje a filtruje v nádržiach cez kremičitý piesok a uhlík,“ vysvetľuje pri kadiach, kde pár hodín „oddychuje“ desaťtisíc litrov vodky. Uhoľ z ruského Permu dáva tvrdému alkoholu jemnejšiu chuť.
Autorom receptúr je Stepan Glus, ktorý založil firmu v 90. rokoch. Za komunizmu šéfoval liehovaru, ktorý sprivatizoval a premenil na Nemiroff. Značku zaregistrovali na Britských Panenských ostrovoch, a tak je pod ochranou britského práva, čo sa ukázalo ako prezieravý krok.
„Základom kvalitnej vodky je dobrá pitná voda, kvalitný lieh a moderná technológia,“ hovorí Jelena Nesilovská zo spoločnosti Nemiroff, ktorá živí mesto Nemyrov.
Mafiánske praktiky
Veľký počet ochrankárov vo fabrike nie je ani tak z obavy, že by zamestnanci kradli fľaše vodky. „Strata práce im za to nestojí,“ hovorí Ukrynskij.
Pred dvomi rokmi fabrika jeden a pol mesiaca prestala vyrábať vodku, keď sa dvaja spolumajitelia firmy pokúsili násilím prevziať fabriku.
„Prišiel autobus plný vyšportovaných holých hláv a vyhnali každého z fabriky,“ spomína na 15. máj 2011 Alexander Glus. Liehovarníkov syn je dnes šéfom Nemiroffu.
„Otec si neskôr prizval do firmy spoločníkov, ktorým šiblo z toľkých peňazí. Začali si kupovať drahé autá, hodinky, lietali na ostrovy, zadlžili sa a chceli viac a viac peňazí,“ vysvetľuje, ako vznikol spor o značku, ktorý teraz rieši arbitrážny súd v Londýne.
Pre spor padol aj predaj spoločnosti, ktorú chcel za 350 miliónov dolárov kúpiť majiteľ vodky Russkij Standard Rustam Tariko.
Glus dnes žije v Budapešti s manželkou a tromi deťmi. „V 90. rokoch to bolo na Ukrajine brutálne. S kamarátmi z univerzity sme predávali elektronické prekladače a darilo sa nám, lenže ráno a večer za nami chodili výpalníci. Chcel som odísť do Prahy, Varšavy alebo Sofie, ale všade som natrafil na tých istých ukrajinských mafiánov, tak som zakotvil v Budapešti,“ rozpráva. Naučil sa po maďarsky a jeho tri deti ovládajú šesť jazykov.
Ako uspeli v Rusku
Alexander Glus vyzerá na prvý pohľad ako zhýčkaný syn milionára, ktorý sa teší zo svojho domu s výhľadom na Dunaj. Jeho motorku, ktorá akoby vypadla z filmu Batman a ktorú si sám navrhol a nechal vyrobiť v maďarskom štúdiu, si pred luxusným hotelom Four Season fotia aj americkí turisti.
Zdanie však klame, vykľuje sa z neho tvrdý biznismen, keď sa rozhovorí, ako rozbiehal pred desiatimi rokmi biznis v Rusku. Tlačil tam na gubernátorov, aby zvýšili limit na dovoz, či založil novú pobočku.
„Rusko je veľký, ale špecifický trh. Žiadna vodka tam nemá dominantné postavenie. Keď sme tam začínali, využili sme medzeru v zákone, ktorý síce zakazoval reklamu na alkohol, ale nezakazoval sponzoring športových podujatí. Takto sme predstavili nový druh vodky – medovej s čili papričkou, ktorú vymyslel otec.“
Väčšina z fabriky podľa Glusa neverila, že Rusom zachutí, ale „vďaka nej sa začala naša expanzia v Rusku“.
Výčitky, že zarába v biznise, ktorý môže podporovať alkoholizmus, rozhodne nemá.
„Robíme pravý opak, vyrábame kvalitnú vodku pre tých, ktorí si ju vedia vychutnať,“ hovorí Alexander Glus. „Radšej však dávam prednosť vínu,“ priznáva.
