FORT MEADE, BRATISLAVA. Pre niektorých je Bradley Manning mladý idealista, ktorý sa nemohol prizerať na porušovanie ľudských práv americkou armádou.
Pre iných je zas zradca, ktorý vyzradením tajných informácií stránke WikiLeaks ohrozil životy mnohých.
Americký vojenský súd sa v utorok priklonil k druhej možnosti. Manninga uznal vinným z dvadsiatich bodov obžaloby, z toho päť je za špionáž.
Neodsúdil ho za napomáhanie nepriateľom, za čo mu hrozilo doživotie, ako to žiadal prokurátor. Argumentoval tým, že dokumenty z WikiLeaks sa našli aj v počítači zabitého Usámu bin Ládina.
Presný trest oznámia neskôr, podľa britského denníka The Guardian by mohol teoreticky dostať 130 rokov väzenia.
Videl veci inak
Manning čakal na verdikt tri roky.
Kým v súdnej sieni sa hovorilo o tom, čo je a čo nie je napomáhanie nepriateľov, v médiách sa preberala otázka Manningovej motivácie.
Samotný vojak, ktorý slúžil v Iraku, prezradil, že ho zlomilo zistenie, že Američania postihujú ľudí za tlačenie „antiirackej“ literatúry. V skutočnosti išlo o texty kritizujúce korupciu vtedajšieho premiéra.
Keď sa s tým obrátil na nadriadeného, ten mu prikázal mlčať. „Odvtedy som videl veci inak,“ tvrdil v chate, na základe ktorého ho na jar 2010 zatkli.
Bradley Manning mal ako spravodajský analytik prístup k mnohých utajovaným skutočnostiam.
Videl tam viacero vecí, ktoré sa mu nepáčili. Napríklad ako americkí vojaci s potešením strieľajú z vrtuľníka na neozbrojených ľudí, dvaja z nich boli vojnoví reportéri.
Rozhodol sa, že verejnosť by mala vedieť a diskutovať aj o temnej stránke americkej vojny. Keď neuspel u klasických médií (skúsil Washington Post aj New York Times), ohlásil sa WikiLeaks, ktorá nakoniec publikovala 700-tisíc dokumentov o vojne v Iraku, Afganistanu aj diplomatických depeší.
Mal k nim prístup podobne ako ďalších pol milióna ľudí s jeho najnižšou hodnosťou.
Hodnotné informácie
Manning sa počas väznenia, ktoré sa podľa aktivistov často dalo označiť za mučenie, priznal k menej závažným desiatim z 22 obvinení. Už len za to mu hrozilo 20 rokov väzenia.
Podľa mnohých hlúpo, bez dohody s prokurátorom, ktorý aj potom žiadal potrestať ho z najťažšieho zločinu – že vedome pomáhal nepriateľovi. Nie je pritom dokázané, že by čo i len jeden človek zahynul v dôsledku publikovaných informácií.
Prokuratúra zároveň vyčíslila hodnotu informácií, ktoré Manning vypustil, pre zahraničné tajné služby. V prípade Afganistanu to bolo 1,3 miliardy dolárov, databáza z vojny v Iraku je vraj hodná 1,9 miliardy.
Šikanovali ho v škole aj v armáde
Bradley Manning nebol v armáde šťastný, často sa mu posmievali.
IRAK, BRATISLAVA. „Videl som viac, ako by 22-ročný človek mal,“ napísal Manning v online rozhovore s hackerom, ktorý ho udal.
To je jeden z mála zdrojov, ktoré ukazujú, kto je človek, ktorý spustil najväčší únik informácií v amerických dejinách.
Bradley Manning vyrastal v problémovej rodine, otec bol alkoholik. Rodičia sa rozviedli, keď sa tínedžer Bradley pobil s otcom, ktorý potom strieľal do vzduchu. S matkou žil vo Walese.
Už v mladosti ukazoval, že je inteligentný – ako o sebe hovoril podľa The Atlantic – čítať vedel v troch, násobiť v štyroch rokoch. Malý, jemný a trochu zženštený Bradley našiel záľubu v počítačoch.
Mnohí v škole sa mu posmievali, podobne sa so šikanou stretol aj počas služby v armáde. Tam sa prihlásil aj napriek tomu, že ako homosexuál nemohol hovoriť o svojej orientácii.
V Iraku medzi svalnatými vojakmi nebol šťastný. „Bradley Manning je frustrovaný ľuďmi a spoločnosťou“ či „nie je kus náradia“, napísal podľa BBC na Facebooku.
V horúcej krajine slúžil aj v roku 2010, keď ho zatkli za únik informácií, ktorými chcel poukázať na chyby americkej politiky vo svete.
Tomáš Vasilko
