Toto posolstvo by mali európski politici stále jasnejšie tlmočiť verejnosti, ktorej väčšina ostáva skeptická voči rozšíreniu. Tvrdí to nová štúdia prestížneho londýnskeho Strediska pre európsku reformu (CER), ktorú dnes zverejnili v Bruseli.
Maximálne náklady na prijatie nových členov počas súčasného rozpočtového obdobia 2000-06 odhaduje CER na 67 miliárd eúr, čo je asi tisícina celkového ročného hrubého domáceho produktu EÚ. "Je to len nepatrná cena, ktorú treba zaplatiť za zjednotenie Európy, a iba maličká čiastka z toho, čo Západ vynaložil na obranné rozpočty počas studenej vojny," napísala autorka štúdie, politologička Heather Grabbeová.
Za najpravdepodobnejší scenár rozširovania považuje CER tzv. big-bang, teda spoločné prijatie veľkej skupiny krajín. Takýto scenár má síce niekoľko politických a technických výhod, ale mohol by znamenať, že niektoré kandidátske krajiny budú musieť čakať na Poľsko, kým dokončí prístupové rokovania, v ktorých momentálne za ostatnými zaostáva. Podľa CER by súčasťou big-bangu boli všetky o vstupe rokujúce kandidátske krajiny okrem Rumunska a Bulharska.
"Rozšírenie prinesie na jednotný trh 100 miliónov nových spotrebiteľov a mohlo by vytvoriť ešte omnoho viac nových pracovných príležitostí v terajších kandidátskych, aj členských krajinách EÚ," píše sa v štúdii londýnskeho strediska.
Podľa CER tiež vďaka rozšíreniu získa podnikateľská sféra jednotný rámec pravidiel, ktorý bude fungovať vo vyše 20 krajinách. Navyše príprava, ktorú musia kandidáti pred vstupom do EÚ uskutočniť s cieľom prispôsobiť sa štandardom únie, podporuje ekonomické a sociálne reformy v týchto krajinách.
Hoci výhody rozšírenia sú oveľa väčšie ako náklady na jeho uskutočnenie, väčšina ľudí je voči prijatiu nových členov skeptická. Štúdia CER preto vyzýva politikov, aby lepšie vysvetľovali výhody celého procesu občanom, najmä po nedávnom referende v Írsku, v ktorom sa občania vyslovili proti zmluve z Nice zameranej na rozšírenie.
"Premiéri EÚ by mali lepšie predávať rozšírenie. Všetci hovoria, že ho podporujú, ale dovoľujú malicherným obavám odvrátiť pozornosť od výhod zjednotenia Európy," konštatuje štúdia londýnskeho strediska.
Akékoľvek zdržanie rozšírenia by podľa nej viedlo k poklesu priamych zahraničných investícií do kandidátskych krajín, spomaleniu procesu reštrukturalizácie ich priemyslu a povzbudilo by euroskeptikov. Členské štáty EÚ by zasa odradilo od rýchleho uskutočnenia dôležitých reforiem, ako napríklad reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. CER tiež odmieta obavy Rakúska a Nemecka z masového prílevu pracovníkov z východnej Európy po rozšírení.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
